, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky
Pages Navigation Menu

Oficiálny portál obce

Z histórie

Historické udalosti (história obce)

 Vývin obce nebol priamočiary, ale pod vplyvom rôznych vnútropolitických udalostí a živelných pohrôm. Veľkou pohromou bola napr. veľká morová epidémia v rokoch 1710 – 1711 a jej obeťou sa stalo 294 ľudí. Obec na počesť dala postaviť na miestnom cintoríne morový stĺp v roku 2006. V staršej obecnej kronike sa uvádza, že 5. júna 1443 bola obec postihnutá silným zemetrasením a v rokoch 1444 – 1663 celá obec vyhorela a tak sa nová dedina vystavala na inom terajšom mieste. O významných udalostiach v živote obce sa nedá toho veľa uviesť pre nedostatok archívnych záznamov.

Medzi zvláštnosti obce v minulosti patrili početné šľachtické rodiny a ich kúrie, ktorých tu bolo sedem. Obec mala pôvodne zemepána len jedného, rodinu Švábyovcov, ktorá bola aj je zakladateľom a patrónom miestneho kostola, ktorý dala tiež postaviť. Ešte začiatkom 17. storočia bola rodina najzámožnejšou rodinou v obci. Obraz o počte šľachticov v obci poskytuje dikálny súpis z roku 1700. Matrikami sú dosvedčené významné funkcie slovenských šľachticov. Napríklad Tomáš Matyasovszky bol podžupanom Spišskej stolice. Matriky dosvedčujú aj to, ako boli jednotlivé rodiny pospájané manželskými zväzkami, čo bolo spojené s majetkovými záujmami.

Hlavným zamestnaním obyvateľov obce od jej vzniku bola poľnohospodárska výroba.  Hlavnými plodinami boli ešte začiatkom 18. storočia raž, jačmeň a ovos. Pestovanie ľanu a zemiakov (grulí) je doložené roku 1794. Doplnkovým zamestnaním bola výroba plátna a drevorubačstvo. Rozsiahly chotár, najmä svahy Spišskej Magury umožňovali chov oviec a dobytka, z ktorého ťažili hlavne zemepáni obce.

Značný podiel na počte obyvateľstva obce malo služobníctvo v kúriách zemepánov, hosp. dvoroch, na majeri a na salašoch. Zemepanskými služobníkmi boli aj krčmári a mlynári. Bolo tu zopár krajčírov, obuvníkov, kováčov, kolárov a pekár.

Do 20. storočia vstúpila Slovenská Ves ako sídlo notárskeho úradu. Už začiatok tohto storočia bol úspešný. Roku 1902 bolo za iniciatívy evanjelického farára Karola Kallatha založené potravné družstvo.

Priebeh I. svetovej vojny mal v obci podobné dôsledky ako všade inde. O skončení vojny sa obec dozvedela od vojakov vracajúcich sa z frontov, no 18 sa ich už do obce nevrátilo. V roku 1944 bolo v obci rušnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Boli tu ubytovaní niekoľkí sovietski zajatci, ktorých Nemci používali pri presune munície. Školský rok sa začal až 31.októbra, pretože školu mala obsadenú nemecká jednotka. Od jesene sa chodilo na zákopové práce do Ždiaru i okolia Spišskej Novej Vsi.

Významní rodáci

 Významným rodákom bol Mons. ThDr. Štefan Barnáš – pomocný spišský biskup. Narodil sa 19.1.1900 v Slovenskej Vsi, rodičom Jánovi a Zuzane Laufíkovej. Bol najstarší z piatich detí. Študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci. Roku 1919 nastúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule, no po roku ho predstavení poslali študovať do Prahy na Karlovu univerzitu. 29.júna 1925 ho biskup Vojtašák vysvätil za kňaza. V roku 1931 dosiahol doktorát z teológie. 17 rokov pôsobil v Spišskom seminári. 25.októbra bol vymenovaný Svätou Stolicou za pomocného biskupa Spišskej diecézy. 24.júna 1950 ho odviedli do koncentračného tábora v Mučeníkoch pri Nitre. Prevezený bol potom do Nových Zámkov a odtiaľ 25.2.1951 do vyšetrovacej väzby v Prešove, kde sa vynucovali priznania krutým mučením. 7. júla 1951 ho previezli do väznice v Bratislave. Bol obžalovaný z velezrady a špionáže v prospech Vatikánu. Za špionáž sa pokladala skutočnosť, že išiel na apoštolskú munciatúru do Prahy prevziať si menovací dekrét a za velezradu zase čítanie biskupských pastierskych listov v kostole. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia. V roku 1960 mu udelili amnestiu, no na slobodu sa už nikdy nedostal. Po prepustení bol v charitnom dome v Pezinku, kde žil pod stálym dozorom. Zomrel 20. apríla 1964. Pochovaný je v Slovenskej Vsi. Jeho biskupské heslo bolo: aby som chápal srdcom.

Treba spomenúť aj ďalšieho významného človeka, ktorý sa síce narodil v Podolínci, ale časť svojho detstva prežil v našej obci a bol to významný fotograf Ladislav Borodáč.

Významné pamiatky

Dominantou celej obce je katolícky kostol z II. polovice 14. storočia pôvodne gotický, ktorý bol v roku 1769 prestavaný v barokovom slohu. Bol postavený rodinou Šváby, ktorá bola aj dlhým časom patrónom farnosti a kostola. V jeho interiéry sa nachádza socha Panny Márie zo 16. storočia z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kaplnke na južnej strane kostola sa nachádza hrobka kde je pochovaný Žigmund Tluk. V západnej stene tejto kaplnky je zamurovaná renesančná náhrobná doska Juraja Švábyho, ktorá je vyhotovená z červeného mramoru z roku 1597. V oblúku kaplnky je umiestnená baroková polychrómovaná drevorezba kladenie do hrobu z II. polovice 18. storočia. Okrem iného sa tam nachádza aj bronzová krstiteľnica z roku 1427, prenesená z z Ruskinoviec. Na klenbe pred hlavným oltárom sa nachádza erb rodiny Matyasovszkých na pamiatku generálnej opravy kostola v roku 1769. Na veži sú tri zvony, no najväčší a najstarší z nich pochádza zo 14. storočia.