, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky
Pages Navigation Menu

Oficiálny portál obce

Národné parky

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK – TANAP

tanap2TANAP je naším najstarším národným parkom. Bol vyhlásený 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. 1. 1949. O päť rokov neskôr vznikol na poľskej strane Tatrzanski park narodowy. V roku 1987 bola k TANAP-u priradená časť Západných Tatier.

Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993 biosférickou rezerváciou UNESCO.

Územie Tatranského národného parku sa nachádza na území Slovenska a Poľska v najvyššej časti 1200 km dlhého karpatského oblúka. V súčasnosti je jeho výmera 73 800  ha a výmera jeho ochranného pásma je 30 703 ha.  Desať tatranských štítov je vyšších ako 2600 m a 26 štítov vystupuje nad nadmorskú výšku 2500 m. Preto sa môžu pýšiť  prívlastkom  najmenšie veľhory na svete. Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier i celých Karpát je Gerlachovský štít 2655 m, národným vrchom Slovenska je Kriváň 2495 m.

Tatry sú  rozdelené na dva podcelky: Západné a Východné.

  • Západné Tatry – Osobitá, Roháče, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Liptovské Kopy, Červené vrchy.
  • Východné Tatry  – Vysoké Tatry a Belianske Tatry.

Väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity). Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi. Vysoká hodnota neživej prírody spočíva najmä v rozmanitosti veľmi atraktívnych tvarov povrchu a v ich sústredení na pomerne malom priestore.

Kedysi sa v Tatrách nachádzali ľadovce. Maximálna rozloha zaľadneného územia Vysokých Tatier sa odhaduje na 15 000 ha. Najväčší ľadovec zapĺňal  Bielovodskú dolinu. Mal dĺžku 14 km a výšku až 300 m.

Ľadovce sa podieľali na vzniku tatranských plies. Na území Vysokých Tatier je ich približne 110 (údaje sa rôznia z dôvodu občasnej existencie niektorých plies). Rozlohou najväčšie  pleso na slovenskej strane Tatier je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, hĺbka 53 m), druhým v poradí je Štrbské pleso (19,76 ha, 18 m). Najvyššie položené stále pleso je Modré pleso (2192 m n. m.) v Malej Studenej doline.

Najväčšie plesá sú na poľskej strane Tatier. Vedie Morské oko v Doline Rybiego Potoku s rozlohou 34,9 ha a hĺbkou 51 m, na druhom mieste je Wielki Staw v doline Pieciu Stawów Polskich s rozlohou 34,4 ha. Svojou hĺbkou 79 m je však najhlbším plesom v Tatrách.

Vody z Tatier odvádzajú 4 hlavné rieky : Poprad a Dunajec, ktoré smerujú cez Vislu do Baltského mora, Biely Váh a Orava, tie pokračujú cez Váh a Dunaj do Čierneho mora.

Z hľadiska flóry a vegetácie predstavujú Tatry skutočný klenot.

Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne v celých Západných Karpatoch (klinček lesklý, stračonôžka tatranská a lomikameň trváci).

Zachovaných je množstvo rastlinných druhov z doby ľadovej, ktoré tu zostali aj po ústupe ľadovca (medvedík alpínsky, ostrica čiernohnedá, iskerník trpasličí).

Symbolom Tatier je kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský. Domov tu má aj vzácny orol skalný, murárik červenokrídly či vrchárka modrá.

Zo šeliem sa v Tatrách vyskytuje medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid.

Plazy a obojživelníky zastupujú  jašterice, vretenica obyčajná, salamandra škvrnitá, skokan hnedý.

Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú prevažne smrekové a jedľovo-smrekové lesy. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný. Výrazný je však aj výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza mnoho krasových útvarov. Avšak jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa s kvapľovou výzdobou.

Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Kvôli bezpečnosti sú turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí TANAP-u sezónne uzavreté v období od 1. 11. do 15. 6. Mimo turistických a náučných chodníkov sa môžu návštevníci národného parku pohybovať v čase od 16. júna do 31. októbra v sprievode horských vodcov! Viac o Tatrách sa na našej stránke dozviete na tomto odkaze.

www.tatraguide.sk 

PIENINSKÝ NÁRODNÝ PARK – PIENAP

Na území Pienin bol v roku 1932 vyhlásený prvý Medzinárodný park v Európe. Tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.

Neskôr, v roku 1967, vzniká Pieninský národný park (PIENAP). Má rozlohu 3725 ha a výmera jeho ochranného pásma je 22 444 ha. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka asi 6 km.

Bradlové pásmo, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát, sa vyznačuje mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s Prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.

Územie Pienin sa člení na tri časti:

1. Spišské Pieniny sa nachádzajú v západnej časti Pienin a rozprestierajú sa medzi riekou Bialka a Niedžicou. Ich súčasťou je hradné bralo Niedžica. Na slovenskú stranu neprechádzajú

2. Centrálne Pieniny sa nachádzajú po obidvoch stranách rieky Dunajec od hradného brala Čorštýn až po mesto Ščavnica. Centrálne Pieniny sa členia ešte na menšie časti, a to:

  • Čorštýnske Pieniny s najvyšou kótou Nová hora (902 m n.m.) sa tiahnu od hradného brala Čorštýn až po sedlo Šopka západne od Troch korún. Na slovenskú stranu nezasahujú.
  • Masív Troch korún sa rozprestiera od sedla Šopka až po údolie Pieninského potoka. Masív Troch korún rozdelila rieka Dunajec prielomovou dolinou na dve časti. Z ľavej – poľskej strany sú ich súčasťou známe Tri koruny (982 m n. m.), ktoré sa vypínajú až 520 m nad hladinou Dunajca. Na pravej – slovenskej strane ich tvorí hrebeň Kláštornej hory (657 m n. m.), Holice (828 m n. m.) a Plašnej (889 m n. m.) s Haligovskými skalami.
  • Pieninky sú považované za najmalebnejšiu časť centrálnych Pienin. Rozprestierajú sa medzi údolím Pieninského potoka po prielom Lesnického potoka. Najznámejším skalným bralom je Sokolica (747 m n. m.), ale najvyššou kótou je Čertežik (774 m n. m.). Výška skalných stien na poľskej strane dosahuje až 300 m nad hladinou Dunajca. Na slovenskej strane sav tejto časti Pienin nachádza len skalné bralo Osobitá (490 m n. m.) týčiace sa na pravej strane pred prielomom Lesnického potoka.

3. Malé Pieniny tvorí široký rozložitý hrebeň štátnej hranice nad obcou Lesnica, ktorý tiahne na západe od Prielomu Lesnického potoka a rieky Dunajec až po sedlo Rozdiel nad obcou Litmanová na východe. Ich súčasťou je najvyšší vrchol Pienin Vysoké skalky (1050 m n. m.).

Na území národného parku sa nachádzajú:

  •    Národná prírodná pamiatka
  •    Prírodná pamiatka

 

Pieniny patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nowy Targ.

Sídlo Správy národného parku je v obci Červený Kláštor.

www.pienap.sk

 

Pltníctvo na Dunajci

Najväčšou atrakciou pieninskej turistiky je  plavba na typických goralských pltiach. Historické pramene datujú prepravu po Dunajci už od 13. storočia. Plte boli zhotovené z vydlabaných kmeňov a slúžili na prepravu ľudí, materiálu a na rybolov.

Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra, slávnostným otvorením a uzavretím v obci Červený Kláštor. Na slovenskej strane je možné nastúpiť na plť z rôznych nástupných staníc a absolvovať splav rôznej dĺžky a času. Najkrajší úsek toku rieky – tiesňavu Dunajca, absolvujete bez ohľadu na výber nástupnej či výstupnej stanice. Počas plavby turisti dostanú  výklad o flóre a faune, histórii, tradíciách a prírodných krásach Pienin.

 Trasy splavu, dĺžka a čas

  1. 8 km/cca. 1 h 30 min – z prístavu pltí pri NKP Červený Kláštor do Lesnice
  2. 9 km/cca. 1 h 45 min – z prístavu pltí Kvašné lúky pred obcou Červený Kláštor do Lesnice
  3. 12 km/cca. 2 h – z prístavu pltí pri obci Majere do Lesnice
  4. 14 km/cca. 2 h 20 min – z prístavu pltí Nokle za mestom Spišská Stará Ves do Lesnice

www.pieniny.sk/pltnictvodunajec/

Naspäť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo po turistickom chodníku popri Dunajci, na bicykli, na koči ťahanom koňmi alebo autobusom z Lesnice

Náročnejšia spätná túra vedie cez vrcholy poľských dominantných brál SokolicaTri koruny. Na Troch korunách sa nachádza vyhliadková veža, odkiaľ je úchvatný pohľad do strmím Prielomu Dunajca (vstup je spoplatnený).

Tesnú blízkosť hraničných prechodov možno využiť na výlet do Poľska. Hraničný priechod v Lesnici je určený len pre peších turistov a cykloturistov.  Druhý hraničný priechod je v  Lysej nad Dunajcom.

Pre milovníkov vodných športov je na poľskej strane k dispozícii Czorsztynske jazero s plochou 10 km2 a Sromowské jazero. Jazerá vznikli prehradením rieky Dunajec. Na protiľahlých brehoch Czorstynskeho jazera sa nachádzajú hrady Niedzica a Czorsztyn.

Veľmi zaujímavou je prehliadka hradu Niedzica, jedného z najzachovalejších hradov v Európe. Počas stáročí bol hrad pevnosťou i sídlom uhorských rodov, od r. 1920  patrí Poľsku.

Turistov k návšteve hradu láka legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca.  V roku1946 tu bola nájdená olovená rúrka, ktorá obsahovala remienky so záhadnými uzlíkmi. Pripomínali uzlíkové písmo Inkov (quipu). Údajne šlo o testament Inkov.

Neďaleký Czorsztynsky hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval  častým ohniskom bojov, odboja a rebélií. Teraz je hrad štátnou kultúrnou pamiatkou. Z jeho zrúcanín je pekný výhľad.

V zime môžu návštevníci lyžovať na blízkych lyžiarskych svahoch napr. v Kluszkowciach a v lyžiarskom centre Palenica v Szczawnici, kde majú k dispozícii viac lyžiarskych vlekov, sedačkovú lanovku, trate ľahké, stredne ťažké a ťažké, umelé osvetlenie a zasnežovanie.

Prielom Dunajca  

Začína sa pod Tromi korunami, kde dravé vody Dunajca vyhĺbili tiesňavu v dĺžke 8,5 km, pričom vzdušná čiara od začiatku po koniec prielomu má len 2,5 km.

Prvou atrakciou v prielome je Jánošíkov skok, najužšie miesto tiesňavy, široké 10 – 12  metrov (podľa hladiny), jeho hĺbka dosahuje 12 metrov. Povesť hovorí, že keď Jánošík prijímal chlapcov do svojej družiny, prijal len toho, kto toto miesto preskočil.

Dunajec na svojej ceste  musel prudko meniť smer, čím vytvoril štyri veľké meandre. Za druhým meandrom sa rozprestierajú pozemky bývalej osady Lesnícka huta, ktorá vznikla  približne v polovici 15. storočia a v minulosti sa v nej tavilo sklo. V oblúku tretieho meandra stoja legendami opradené skalné veže – Sedem mníchov.

Azda najkrajšou prírodnou scenériou sa vyznačuje posledný meander. Dominuje mu vysoké štíhle bralo Sokolica na poľskej strane. Vo vrchole ohybu meandra vyteká z prameňa chladná Storočná voda. Vraj, kto sa z nej napije, určite sa takého veku dožije

Na konci prielomu ústi do Dunajca Lesnický potok. Ten pomedzi bralá Vylízaná Osobitá skala vyhlodal tiesňavu v dĺžke asi 450 metrov.

Pred vstupom do Prielomu Lesnického potoka bol ešte v 19. storočí postavený mlyn. Na jeho mieste je dnes vybudovaná Chata Pieniny. Pred vstupom do objektu sú osadené pôvodné mlynské kamene. V blízkosti chaty sa nachádza informačné stredisko PIENAP-u.  www.pieniny.sk

 

NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ RAJ

Nachádza sa v severnej časti Slovenského rudohoria, na juh od Hornádskej kotliny medzi Spišskou Novou Vsou, Hranovnicou a Dobšinou. Názov Slovenský raj sa v turistickej literatúre objavuje od roku 1921 (traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočišťa, dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200-ročnom pôsobení  opúšťali).

Slovenský raj predstavuje členité krasové územie s množstvom roklín, tiesňav, úzkych dolín a kaňonov a so zachovanými planinami, ktoré sú bohaté na krasové formy. Má rozlohu  19 763 ha a rozloha jeho ochranného pásma je 13 011 ha.

Prevažnú časť Slovenského raja tvoria vápence a dolomity. Na jeho území sa nachádza 350 jaskýň,  ale pre verejnosť je prístupná iba unikátna Dobšinská ľadová jaskyňa. Nie všetky  rokliny, doliny, horské chrbty a vrcholy sú sprístupnené pre turistov. Vytvárajú sa tak zóny ticha, ktorých úlohou je ochrana a zachovanie pôvodného prírodného prostredia.

Druhové zastúpenie živočíchov planín, skalnatých brál a tiesňav je veľmi pestré, podmienené nielen geologickým podkladom s pestrou vegetáciou, ale i značnou horizontálnou a vertikálnou členitosťou terénu. V Národnom parku je zaznamenaných vyše 4000 druhov bezstavovcov, ktoré zahŕňajú  2000 druhov motýľov, 400 druhov chrobákov a 150 druhov mäkkýšov. Približne 200 druhov stavovcov vytvára pestrú paletu živočíšnych druhov. Najznámejšími sú vyššie stavovce, ako medveď, líška, vlk, divá mačka, jeleň, diviak, kuna atď.  V Národnom parku žije 165 chránených či ohrozených druhov zvierat.

Rastlinstvo tohto územia je taktiež veľmi bohaté a pestré. Vyskytuje sa tu viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Mnohé sú veľmi vzácne a na Slovensku ojedinelé (25 druhov je chránených úplne a 8 čiastočne).

Oblasť Slovenského raja odvodňujú dva hlavné toky: severnú časť Hornád a južnú jeho pravostranný prítok Hnilec.

Slovenský raj je turistami navštevovaný počas celého roka. Jeho územie sprístupňuje  300 km značkovaných turistických chodníkov. Na poznávanie prírody Národného parku slúži päť náučných chodníkov. Prechod tiesňavami umožňujú zabudované technické zariadenia – rebríky, mostíky, lavičky, stúpačky, reťaze a iné.            www.slovensky-raj.sk

Turistické trasy v Národnom parku Slovenský raj sú usporiadané podľa východísk:

 

VÝCHODISKO VERNÁR (44 km)

Obec Vernár leží v západnej časti Slovenského raja a jej katastrálne územie vytvára hranice Národného parku.

V blízkosti obce sa nachádza lyžiarske stredisko Vernár – Studničky s 3 vlekmi a celkovou dĺžkou 1250 metrov. Každoročne sa v tomto horskom prostredí organizujú detské letné tábory so zaujímavým programom.
Poloha obce umožňuje množstvo turistických trás rôznej náročnosti do okrajových a centrálnych častí Slovenského raja, ako aj Nízkych Tatier.

VÝCHODISKO PODLESOK (38 km)

Turistické centrum Podlesok je významným strediskom cestovného ruchu v každom ročnom období. Leží v západnej časti Slovenského raja v doline Veľkej Bielej vody, pri jej ústí do Hornádu. Na Podlesku je veľa možností rekreácie, športu, oddychu a ubytovania (Rekreačné stredisko Košariská, Ranč Podlesok, chata Piecky, autokemping atď.)

Jeho poloha umožňuje množstvo túr do centrálnej a severozápadnej časti Slovenského raja.

VÝCHODISKO ČINGOV (38 km)

Významné turistické centrum Čingov leží na severe Slovenského raja. Návštevníkom svoje služby poskytujú hotely, chatová osada, reštaurácie, bufety, salaš, volejbalové ihriská, krytý bazén, sauna, požičovňa horských bicyklov, záchranná stanica Horskej záchrannej služby, informačné stredisko Správy národného parku Slovenský raj.      tel.: 053/4491180

Východisko Čingov poskytuje množstvo zaujímavých turistických trás  do najpríťažlivejších častí centrálnej a severnej časti Slovenského raja.

VÝCHODISKO KLÁŠTORISKO

Turistické centrum Kláštorisko sa ako jediné nachádza vnútri Národného parku. Prístup k nemu je pešo z Podleska, Čingova alebo Letanoviec. Rozprestiera sa na rozsiahlej planine a hovorí sa mu srdce Slovenského raja.

Planina priťahovala ľudí už od praveku. Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry z mladšej doby kamennej. Počas tatárskeho vpádu na Spiš sa územie  stalo úkrytom pre ľudí z okolitých obcí. Odtial’ pochádza aj názov Lapis refugii – Skala útočišťa. V roku 1299, na pamiatku záchrany obyvateľstva, tu bol založený kartuziánsky kláštor. Po viacerých dobrodružných prepadoch a vyplienení kláštor zaniká v roku 1543. V súčasnosti sa jeho ruiny rekonštruujú.

Na Kláštorisku sa nachádza chatová osada, reštaurácia, verejné táborisko a záchranná stanica Horskej záchrannej služby.

Jeho poloha ho predurčuje na turistické trasy v centrálnej časti tohto územia.

VÝCHODISKO DEDINKY (69 km)

Obec Dedinky leží na brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša, pod svahmi planiny Geravy a jej výbežku Gačovská skala.

Obec a jej okolie ponúka množstvo ubytovacích služieb a turistických aktivít. Z nich najpopulárnejšie sú:

  • rybolovje povolený v rieke Hnilec a vo vodnej nádrži Palcmanská Maša, ktoré patria do pstruhových revírov.        
  • vodné športy na Palcmanskej Maši. Kúpanie, člnkovanie, jazda  na vodných bicykloch  (požičovňa člnov a vodných bicyklov).
  • splav rieky Hnilec – pri plavbe proti prúdu rieky môžete obdivovať malebné prírodné zákutia.
  • lyžovanie – v blízkosti obce sa nachádzajú 4 lyžiarske strediská a upravované trate pre bežecké lyžovanie (Lyžiarske stredisko Dobšinská Maša, Lyžiarske stredisko Dedinky, Lyžiarske stredisko Mlynky Gugel, Lyžiarske stredisko Mlynky Biele Vody, bežecké trate – Areál bežeckého lyžovania Mlynky-Biele Vody).
  • turistika – v obciach Dedinky, Mlynky je množstvo turistických trás do južných častí Slovenského raja. Sedačková lanovka Dedinky – Geravy je, bohužiaľ, zrušená.

VÝCHODISKO DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa leží pri svetoznámej jaskyni rovnakého mena na hornom toku Hnilca. V roku 1964 ju pričlenili k obci Stratená. V obci je množstvo ubytovacích kapacít (hotely, reštaurácie, penzióny, ubytovanie v súkromí, chatová osada), lyžiarsky vlek  a konský ranč.

Ranč pod Ostrou skalou ponúka výučbu jazdy na koni, organizuje jedno- aj viacdňové výlety v sedle koní s možnosťou táborenia v prírode.      www.ranc-ladova.sk