, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky
Pages Navigation Menu

Oficiálny portál obce

Tatry

TATRANSKÁ JAVORINA (27 km)

Trvale obývanou obcou sa stala v roku 1759. V tomto roku vybudoval František Horváth pri majerských stavbách železné huty a hámre, pretože bol presvedčený o veľkých rudných bohatstvách  v okolitých horách. Nedostatok rudy bol však dôvodom na prestavbu železiarní na lepenkáreň. Tá  zanikla v roku 1935.

Javorinskú oblasť aj s dedinou v roku 1879 kúpil Christian Kraft Hohenlohe z Oehringenu – pruské knieža.  Bol vášnivým poľovníkom, mal vlastný poľovný revír a staral sa o zvyšovanie stavov jelenej a srnčej zveri, kamzíkov a medveďov. Súčasne sa snažil, ale bez väčších úspechov, importovať cudzokrajné živočíšne druhy – jelene wapity a maraly, americké bizóny, európske zubry, kozy bezoárové a kozorožce. Knieža mal v Javorine sídlo riaditeľstva tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. V roku 1885 postavil v Javorine poľovnícky zámok a neskôr drevený katolícky Kostol sv. Anny – patrónky  lesných robotníkov. Obidva tieto objekty dodnes  patria k najkrajším stavebným pamiatkam v tatranskej oblasti.

Knieža odpredával drevo na pni českotešínskej firme Glesinger, ktorá na zvoz dreva postavila lanovku, z Podspád do Lendaku, dlhú 13 km. Z Lendaku prevážala drevo úzkokoľajná lesná železnička do železničnej stanice v Spišskej Belej.

Hohenlohe zomrel na svojom majetku v Somogyszobe v roku 1926, ale pochovaný je v Tatranskej Javorine spolu so svojou životnou družkou Otíliou Lubraniec Dambskou. Jeho synovec a dedič predal Javorinu v roku 1935 československému štátu.

Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá odpočíva v Tatranskej Javorine, je akademický maliar, Jaroslav Votruba, ktorému táto oblasť tiež učarovala. Miesto jeho posledného odpočinku na miestnom cintoríne označuje zaujímavý pomník – letiaci orol na žulovom brale.

Tatranská Javorina administratívne zahŕňa aj časti Podspády a Lysá Poľana.

Obec má doslova idylický ráz, ktorý jej dodávajú Belianske Tatry. Tatranská Javorina má jeden z najkrajších výhľadov na Tatry. Okolie Tatranskej Javoriny poskytuje množstvo túr pre náročných aj menej náročných turistov. Veľkou výhodou tejto časti Tatier je to, že oproti centrálnej časti je menej navštevovaná, a tak si turisti môžu skoro nerušene vychutnávať  nádherné scenérie a romantické pohľady.

ŽDIAR (17 km)

Obec Ždiar má čarokrásnu polohu medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Je to rázovitá podtatranská obec, ktorá patrí medzi klenoty Slovenska.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1590. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, najväčších feudálov na severnom Spiši. Kolonizáciu údajne začalo 13 rodín, ktoré si chotár rozdelili na 13 dielov. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, pastierstvom, uhliarstvom a  neskôr poľnohospodárstvom. Ždiarske drevenice  sú veľmi špecifické a v celoslovenskom porovnaní ojedinelé, preto je obec od roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s 93 národnými kultúrnymi pamiatkami. Ždiar má dĺžku necelých 6 km, jeho odľahlejšie časti sa samostatne označujú podľa polohy ako: Bachledova dolina, Antošovský vrch, Blaščacká dolina či Monkova dolina.

Múzeum Ždiarsky dom bolo zriadené v roku 1971. Je umiestnené v drevenej účelovej stavbe, ktorá predstavuje pôvodnú architektúru obce. Je rozdelené na obytnú a hospodársku časť. V obytnej časti sa nachádza stála výstava ľudovej tvorivosti – ždiarske kroje, hračky, hudobné nástroje, napr. známe husle zlobcoky. V hospodárskej časti je reštaurácia.

Múzeum zapožičiava kroje a pre skupiny návštevníkov organizuje ukážky typickej ždiarskej svadby.            www.najvtatrach.sk

Obec si udržiava typické tradície, zvyklosti a je známa svojím folklórom a nádhernými krojmi. Miestny folklórny súbor Goral sa každoročne v auguste prezentuje na Goralských folklórnych slávnostiach v amfiteátri pod Ždiarskou vidlou.  www.folklorista.sk

Ždiar chytil za srdce aj známeho českého etnografa, fotografa a režiséra Karola Plicku, ktorý v legendárnom filme Zem spieva ukazuje magické scény hrajúcich sa ždiarskych detí pod najvyššími štítmi Belianskych Tatier. V Plickových publikáciách sa nachádza veľké  množstvo fotografií z tejto goralskej obce.

V súčasnosti má Ždiar 1300 obyvateľov, vďaka ich pohostinnosti a nádhernej prírodnej scenérii je vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych. Ponúka veľa ubytovacích možností: hotely, penzióny, priváty a širokú škálu aktivít: lyžovanie, historické lyžovanie, turistiku, náučný chodník, prechádzky a poldenné túry Ždiarom, jazdy na koňoch, adrenalínové atrakcie, paraglajding.

Zimné aktivity:

Lyžiarske stredisko Ski Bachledova**** sa rozprestiera na južnom a severnom svahu Spišskej Magury s nádhernou panorámou Belianskych Tatier.

Ski Bachledova ponúka lyžovačku s celosezónnou garanciou snehu, 4-sedačku Jezersko, 3-sedačku Bachledova dolina, 9 vlekov, 13 zjazdoviek s celkovou dĺžkou 11 km vo všetkých druhoch obťažnosti, ktoré sú pravidelne upravované, 26 km bežeckých tratí, večerné lyžovanie, lyžiarsku školu, ski servis, požičovňu lyžiarskeho výstroja. Prepravná kapacita strediska je 8270 osôb/hod.

Ubytovacie kapacity disponujú 3000 lôžkami. Pri nástupnej stanici 3-sedačky je situovaný hotel Bachledka, priamo v Bachledovej doline penzión a niekoľko chát a privátov, ďalšie ubytovacie kapacity sú v obci Ždiar, odkiaľ do strediska premáva kyvadlová doprava. Občerstvenie v stredisku zabezpečuje reštaurácia v hoteli Bachledka, bufet Klingáč a ďalšie bufety pri výstupnej stanici 3-sedačky a 4-sedačky.

Pre najmenších návštevníkov je v stredisku pripravený detský areál SUNKID a detská škôlka. V areáli SUNKID-u sa nachádzajú dva posuvné pásy a kolotoč, ktorý je výborným pomocníkom pri výučbe lyžovania detí. Výučbu zabezpečujú lyžiarski inštruktori.

Zábavu detí zaobstará snowrafting, tubingová a bobová dráha s dĺžkou 1200 m a  15 zákrutami.  Na hrebeni Spišskej Magury je pekná vyhliadková veža.

Ďalšie možné aktivity: jazda na snežnom skútri, lyžiarske preteky, jazda na koňoch, zbojnícky prepad, vyhliadkový let helikoptérou.

http://www.skibachledova.sk/Lyzovanie/

Lyžiarske stredisko Ždiar Strednica je určené pre začiatočníkov a nenáročných lyžiarov, je veľmi výhodné pre skupinové zájazdy a pre rodiny s malými deťmi. Nachádza sa na úpätí Belianskych Tatier, na horských lúkach s minimálne členitým terénom, ktorý umožňuje otvorenie lyžiarskej prevádzky už pri výške snehovej pokrývky do 30 cm. Počas celej zimnej sezóny ponúka svoje služby detská lyžiarska škôlka, lyžiarska škola pre dospelých začiatočníkov a ski bufet.  http://www.strednica.sk/

Strachan ski centrum sa nachádza priamo pri penzióne STRACHAN, v lone Spišskej Magury a Belianskych Tatier. Ponúka kvalitnú dennú aj večernú lyžovačku. Má dva lyžiarske vleky umiestnené nad sebou s dĺžkou 320 m a 480 m.  www.skibachledova.sk/Lyzovanie/

Lyžiarske stredisko Ski Bekeš – Lyžiarsky svah je situovaný na južnej strane Spišskej Magury, v úplnom závere Bachledovej doliny s nadherným výhľadom na Belianske Tatry. Dĺžka lyžiarskeho vleku je 470 m a prevýšenie 136 m.

Stredisko má 3 úrovne náročnosti trate a ponúka aj nočné lyžovanie.

Bachleda – lyžiarsky vlek – dĺžka vleku „P“ Poma je 140 m, prevýšenie 20 m.

Krasuľa – lyžiarsky vlek  – dĺžka vleku „P“ Poma je 150 m, prevýšenie 20 m.

Letné aktivity:

  • lanová dráha TS3 Bachledova dolina
  • trasa downhill – trať s dĺžkou 1700 m a prevýšením 250 m. Je určená pre skúsených cyklistov a pretekárov, ale všetky náročné miesta a prekážky sa dajú obísť.
  • trasa freeride
  • trasa family
  • tubingova dráha
  • organizovanie teambuildingu na mieru
  • jazda na koňoch
  • jazda na štvorkolkách
  • GPS aktivity
  • požičovňa bicyklov
  • 130 km značených cyklotrás pre crosscountry
  • Paintball  Arena – prevádzka outdoorového paintbalu na najväčšom prírodnom ihrisku s max. počtom 16 hráčov.
  • www.sunbachledova.sk

 

TATRANSKÁ KOTLINA (9,5 km)

Tatranská Kotlina je najnižšie položenou tatranskou osadou. Podnetom na jej vznik bolo turistické sprístupnenie Belianskej jaskyne v roku 1881 a snaha priblížiť verejnosti nádhernú prírodu Belianskych Tatier.

Osadu založilo mesto Spišská Belá, už predtým však stála pri ceste do Lendaku  belianska mestská horáreň s mlynom a nad cestou do Ždiaru kamenárska usadlosť Kardolina.  V Kardoline sa vyrábali mlynské kamene, cement a ťažil sa tu čierny mramor.

Prvé ubytovne postavilo mesto v roku 1883. Do konca 19. storočia tu stálo už 31 budov, ktoré využívali hlavne kúpeľní hostia. Nečakane vysoká návštevnosť dala v roku 1890 podnet na výstavbu Kasína. Jeho reštaurácia mala kapacitu 500 stravníkov. Miestne kúpele sa zo začiatku špecializovali na liečbu nervových chorôb, srdcových chorôb a málokrvnosti. Ako liečebné metódy používali kosodrevinové, rašelinové kúpele a využíval sa Kneipov liečebný telocvik. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej Kotline liečili a zotavovali frontoví vojaci. Po vojne nastal úpadok kúpeľov, ktorý sa podarilo zastaviť až v roku 1926, keď vznikli liečebne tuberkulózy pre menej solventných pacientov. Po znárodnení zmodernizované a rozšírené objekty slúžili ako Odborný liečebný ústav respiračných chorôb – dnes Sanatórium Tatranská Kotlina. Zaujímavosťou je, že Sanatórium využíva na ozdravovacie klimatické pobyty Beliansku jaskyňu.           www.hotelguru.sk

K významným stavbám osady patrili poľovnícky zámok kniežaťa Hohenloheho a hotel v Spišskej Belej, ktoré však podľahli ničivým požiarom.

V Tatranskej Kotline sa nachádza prvý lanový park vo Vysokých Tatrách. Pozostáva zo 16 rôznych lanových prekážok a má dĺžku 250 m. Prekážky sú zavesené na stromoch vo výške 8 – 10 m. Pre deti od 3 rokov je určený Mini Spider park.       www.lanovypark.sk 

Od zastávky Čarda v Tatranskej Kotline vedie cyklistický chodník k Belianskym rybníkom. Bližšie v kapitole Spišská Belá.

 

TATRANSKÉ MATLIARE (17 km)

V blízkosti terajšej osady stál už v 14. storočí majer veľkolomnického panstva. Jeho  osadníkmi boli tirolskí kolonisti z horskej usadlosti Matrei. Osadníci si rovnako pomenovali aj svoj majer a dali tak názov Tatranským Matliarom.

Novodobá história siaha do polovice 19. storočia, keď tu bola postavená horáreň, neskôr poľovnícka chata, zrubová vila, kúpeľný dom a dva hotely. V roku 1910 sa osady ujal Arpád Forberger zo Spišskej Novej Vsi. Vo vojnovom roku 1915 tu zriadili vojnový lazaret na liečbu tuberkulózy.

V Tatranských Matliaroch sa v roku 1925 liečil Fraňo Kráľ, ktorý tu získal inšpiráciu pre romány Jano a Čenkovej deti. Osem mesiacov v Matliaroch strávil aj pražský prozaik Franz Kafka. Jeho pobyt pripomína pamätná tabuľa na mohutnom žulovom monobloku.

V roku 1928 bol otvorený luxusný hotel Esplanade, ktorý sa zároveň využíval ako sanatórium. Po druhej svetovej vojne sa Tatranské Matliare dostali pod vojenskú správu a hotel Esplanade sa stal centrálnym objektom Vojenskej ozdravovne. V roku 1956 sa liečba pľúcnych chorôb presťahovala do liečebne v Novej Polianke.

V rokoch 1982 a 1985 boli dané do prevádzky odborárske zotavovne Metalurg a Hutník. V súčasnosti patria obe zariadenia do hotelovej siete SOREA.

 

TATRANSKÁ LOMNICA (18 km)

Vznikla  v roku 1892, keď uhorský štát kúpil pozemky s cieľom založiť klimatické kúpele.

Prvým významným objektom v Tatranskej Lomnici bol Hotel Lomnica, postavený v roku 1893. Patril k najmodernejším hotelovým zariadeniam vo Vysokých Tatrách. Už v roku 1895 mala Tatranská Lomnica železničné spojenie s mestom Poprad.

Pri stavbe luxusného hotela Palota, dnešný Grandhotel Praha, sa prvýkrát v rámci monarchie použila železobetónová konštrukcia. Hotel vtedy ponúkal 150 izieb a jedáleň mala kapacitu 300 stravníkov. Významnou mierou  prispel k  rozvoju zimných športov. Po druhej svetovej vojne začali v Tatranskej Lomnici vyrastať odborárske zotavovne na masovú rekreáciu.

Atrakciou osady sa v roku 1938 stala visutá lanovka na Skalnaté pleso. V roku 1940 pribudol úsek spájajúci Skalnaté pleso s Lomnickým štítom (2634 m n. m.). Lanovka bola svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom až do roku 1955.

Na Lomnickom štíte (do roku 1837 bol mylne  považovaný za najvyšší vrchol Tatier) sa nachádza meteorologické pracovisko a observatórium. Je tu na Slovensku najvyššie položená botanická záhrada, apartmán, kaviareň Dedo (Dedo – historické pomenovanie Spišiakov pre  Lomnický štít) a vyhliadková terasa. Terasa má podobu lávky vysunutej štyri metre do voľného priestoru. Odtiaľ je jedinečný pohľad na všetky svetové strany a cez zamrežovanú podlahu vidieť hlboké priepasti Malej Studenej doliny.

Pod Lomnickým štítom, v Skalnatej doline, leží Skalnaté pleso. Okolo plesa vedie náučný chodník a rozprestiera sa tu mini-eko park pre deti – Svištia krajinka. V blízkosti sa nachádza horský Hotel EnciánSkalnatá chata.

Zo Skalnatého plesa sa môžeme sedačkovou lanovkou dostať do Lomnického sedla, kde sa vo Filmárskom žľabe nakrúcali scény legendárneho filmu Medená veža v hlavnej úlohe s Milkou Vášáryovou a Štefanom Kvietikom. Scenérie Lomnického sedla môžeme vidieť aj vo filme Orlie pierko.

V Tatranskej Lomnici sa nachádza  Múzeum  TANAP-u s prírodovedeckou, ochranárskou, historickou a etnografickou expozíciou. Je špecializovaným múzeom v oblasti ochrany prírody Tatranského národného parku s odborným zameraním na prezentáciu živej a neživej prírody a ľudské aktivity v tomto území. Pre záujemcov z radov návštevníkov múzeum ponúka premietanie videofilmov alebo prednášky s tematikou ochrany prírody. Je otvorené celoročne.      www.tatryportal.sk

Od začiatku mája do polovice septembra je v Tatranskej Lomnici otvorená botanická záhrada – Expozícia tatranskej prírody. Na ploche 3,2 hektára tu môžeme vidieť 270 druhov rastlín reprezentujúcich rozmanitosť tatranskej prírody. Niektoré rastliny  a semená si môžu návštevníci kúpiť. V expozícii sa nachádza geologická plocha a pamätné miesto osobností, ktoré sa zaslúžili o založenie a rozvoj Tatranského národného parku.

www.lesytanap.sk/04-sluzby/botanicka-zahrada.php

Pri Expozícii tatranskej prírody sa začína Náučný chodník Pramenisko. Jeho okruh má 3,5 km a pokojnou chôdzou sa dá prejsť za 2 hodiny. Súčasťou chodníka je šesť poznávacích tabúľ a dve vyhliadkové plošiny.

www.lesytanap.sk/05-praca-s-verejnostou/naucne-chodniky.php

Atrakcie Tatranskej Lomnice:

  • horská dráha Tatrabob na Slnečnej lúke. Má 482 metrov, 12 zákrut, horná stanica je vo výške 895 m, dolná vo výške 850 m. V prevádzke je celoročne.  www.tatrabob.com/tatrabob/
  • lukostreľba pod dohľadom profesionálneho strelca. V ponuke je streľba na 3D terče,  na klasický terč a paintbalové luky, odborné lukostrelecké kurzy.   www.tatrabob.com/lukostrelba
  • jazda na koči po Tatranskej Lomnici. Stanovištia kočiša sú na parkovisku pred údolnou stanicou lanovky a pri križovatke pred Vilou Park. Kontakt:  +421 903 032 734    www.regiontatry.sk/sk/aktivity/aktivity-a-atrakcie/kone
  • Mini Funpark so štvorkolkami, bungeetrampolínou, s nafukovacím skákacím hradom, lukostreľbou, detským vláčikom. Pre odvážnych tu nájdete Nautik jet, pri ktorom zrýchlite na 40 km/h a skočíte na člne do vody bez namočenia.   www.vt.sk/info-sluzby/aktuality/sk/zima/
  • Humno, viacúčelový objekt, centrum zábavy a kvalitnej gastronómie.
  • Golfový areál Black Stork sa nachádza medzi Tatranskou a Veľkou  Lomnicou.

Prvé profesionálne 9 jamkové ihrisko bolo otvorené v roku 2005 a je súčasťou vznikajúceho 27 jamkového golfového areálu. Návštevníci majú k dispozícii dve 9 jamkové ihriská – profesionálne a tréningové. K dispozícii sú ďalej driving range, putting green, golfový simulátor, požičovňa golfovej výstroje a golfová škola.    www.international.sk/

  • umelá lezecká stena Singing rock cafee vyrástla v priestoroch sídliskovej kotolne. Na lezeckej ploche s celkovou výmerou 180 m2 je osadených viac ako 1100 chytov a 60 istiacich bodov. Je vhodná aj pre začiatočníkov a deti. Otvorená je celoročne.
  • teniscentrum – celoročne otvorená krytá tenisová hala s 2 kurtami pre verejnosť.

V Tatranskej Lomnici sa nachádzajú bazény a športové centrá, v zime klzisko, zjazdové a bežecké trate rôznej náročnosti.

TATRANSKÁ LESNÁ (20 km)

Leží pri Ceste slobody medzi Tatranskou Lomnicou a Horným Smokovcom. Názov vystihuje polohu osady v chotári  obce Stará Lesná.

Vznikla v medzivojnovom období ako zoskupenie niekoľkých penziónov. Z významných stavieb treba spomenúť  detskú ozdravovňu  Detský raj. Založil ju v roku 1931 kúpeľný lekár z Tatranskej Lomnice Ladislav Jurecký. V súčasnosti má charakter medzinárodného detského rekreačného strediska. Objekt býva sídlom Medzinárodného tábora Matice slovenskej a každé tri roky je dejiskom Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže.

Z osady vedie turistický chodník k vodopádom Studeného potoka. Chodník sa napája na Tatranskú magistrálu.

 

TATRANSKÉ ZRUBY (25,5 km)

Už od roku 1890 mávali vojenské jednotky spišských posádok výcvik vo Vysokých Tatrách. Pravidelný horolezecký a lyžiarsky výcvik pre horské oddiely organizovalo veliteľstvo rakúsko-uhorskej armády v rokoch prvej svetovej vojny. Po prvej svetovej vojne  pokračovala vo vysokohorskom výcviku vo Vysokých a Belianskych Tatrách 2. horská  pešia brigáda v Spišskej Novej Vsi a technická rota v Poprade. Vojaci vtedy ako základňu využívali baraky v Tatranských Matliaroch. Tieto nevyhovujúce priestory boli nahradené zrubmi  v novej lokalite. Tak medzi Tatranskou Poliankou a Novým Smokovcom vznikla  nová  osada – Tatranské Zruby. V šesťdesiatych rokoch sa osada stavebne a funkčne pretvárala na  moderné rekreačné stredisko pre príslušníkov vojska. Staré drevené budovy zanikli.

Pri vstupe do areálu vojenskej zotavovne sa nachádza pomník. Je venovaný pamiatke 24 hrdinov SNP – príslušníkov 2. československej paradesantnej brigády. Ich lietadlo havarovalo na jeseň v roku 1944 na Zadnom Gerlachovskom štíte.

TATRANSKÁ POLIANKA (27,5 km)

Patrí medzi najstaršie tatranské osady. Jej okolie bolo osídlené už v praveku. V lokalite  Žltá stena sa nachádzalo opevnené sídlisko ľudu púchovskej kultúry.

Priamou predchodkyňou osady bola gerlachovská horáreň postavená v 70. rokoch 19. storočia. Pri nej vyrástla v roku 1884 poľovnícka chata Pavla Wesztera. Pre veľký záujem turistov o Velické Pleso, Poľský hrebeň a Gerlachovský štít vznikla turistická základňa, ktorú tvorili tri hotely. V roku 1897 P. Weszter otvoril kúpeľný dom, čím osada získala liečebnú funkciu.

Tatranskú Polianku preslávil jeho synovec, doktor Michal Guhr, ktorý v roku 1902 založil a viedol klimatické sanatóriá  na liečenie tuberkulózy a Basedowovej choroby.

Jeho zásluhou vstúpila osada do povedomia aj ako významné stredisko lyžiarstva a športového sánkovania. V roku 1911 sa tu uskutočnili prvé medzinárodné lyžiarske preteky v našich horách. Lyžiarske, sánkarske a krasokorčuliarske súťaže sa pravidelne usporadúvali ďalších dvadsať rokov. V ústí Velickej doliny vyrástol prvý stály lyžiarsky mostík.

Najznámejším pacientom Tatranskej Polianky bol český básnik Jiří Wolker. Na jeho počesť sa organizuje najstaršia celoslovenská literárna súťaž mladých básnikov s názvom Wolkrova Polianka.

Na gerlachovských lúkach pod Tatranskou Poliankou je postavený Hotel Hubert, ktorý ponúka jazdu na poníkoch a prehliadku vlastnej ZOO.

 

VYŠNÉ HÁGY (35 km)

Sú významnou liečebnou osadou, ktorej začiatky siahajú do roku 1890. Veľkostatkár František Máriáši tu na svojich pozemkoch postavil hotel a neskôr kúpeľný dom.

V roku 1897 kúpil okolité lesy aj s osadou pruský magnát Kristián Kraft Hohenlohe, ktorý už vlastnil Tatranskú Javorinu, Bielovodskú a Javorovú dolinu. Vybudoval tu hotel s relaxačnou zónou.

V roku 1927 sa stal majiteľom osady štát a určil jej ďalšiu perspektívu liečebného miesta. Do roku 1941 postavil a dal do prevádzky sanatórium robotníckej poisťovne, v tých časoch najväčšiu liečebňu tuberkulózy v strednej Európe. Tento komplex má dĺžku 270 m, je v ňom 1950 miestností, 2500 okien a 3000 dverí. V súčasnosti má Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vynikajúce liečebné úspechy známe na celom svete.

 

HREBIENOK

Názov vystihuje polohu miesta na predĺžení  hrebeňa Slavkovského štítu. Hrebienok sa stal  obľúbeným vychádzkovým miestom smokoveckých kúpeľných hostí a turistov.

Neďaleko pod slnečným Hrebienkom sa nachádzala vyhliadková terasa Kancel, kde v roku 1875 Uhorský karpatský spolok postavil Ruženinu chatu. Na je výstavbu venovala peniaze budapeštianska speváčka a klaviristka spišského pôvodu Róza (Ružena) Gräffel-Gyorffyová. Neskôr tu vznikli prepychové Studenopotocké kúpele a po ich zániku bola postavená Guhrova, dnešná Bilíkova chata. Je pomenovaná podľa  lyžiarskeho pretekára  Pavla Bilíka, ktorý bol pre účasť v SNP zajatý a popravený.

V roku 1908 bola na Hrebienku vybudovaná pozemná lanovka. Má trať dlhú 1937 m, výškový rozdiel predstavuje 255 m. Po viacerých rekonštrukciách slúži dodnes. Na hornej stanici lanovky stojí Hotel Hrebienok. V roku 2008 navštívila Hrebienok britská kráľovná  Alžbeta II. so svojím manželom princom Philipom. Ich návštevu pripomína pamätná tabuľa pri vstupnej bráne na turistický chodník vedúci k Reinerovej útulni.  www. lanovky. sk

Hrebienok je aj v súčasnosti  tradičným východiskom výletov do Veľkej a Malej Studenej doliny, k Skalnatému plesu, Sliezskemu domu a na Slavkovský štít. Najbližším a najnavšte-vovanejším turistickým cieľom z Hrebienka sú Vodopády Studeného potoka. Po prehliadke vodopádov sa možno vrátiť tou istou trasou na Hrebienok a do Starého Smokovca alebo po-kračovať smerom na Zbojnícku chatu, Téryho chatu, prípadne po magistrále k Skalnatému plesu.

Atrakcie na Hrebienku:

  • Summer tubing – divoká jazda na  gumenom kolese, v závislosti od počasia otvorené denne od 10.00 do 18.00.
  • Horské kolobežky – štart z Hrebienka do Starého Smokovca po 2,6 km dlhej asfaltovej ceste. V prevádzke denne od 11.00 do 18.00 v závislosti od počasia.
  • Giant bike park – dve downhillové trasy vedú po zjazdovke od hornej po údolnú stanicu pozemnej lanovky na Hrebienku. Trať má dĺžku 2350 m a prevýšenie 255 m so skokmi a prekážkami. Tretia trať má turistický ráz a vedie po asfaltovej ceste do Starého Smokovca. V prevádzke denne od 9.00 do 18.00 s možnosťou zapožičania bicyklov.
  • Montainboard a Stanley rider – divoká jazda na montainboarde z Hrebienka do Starého Smokovca po 2,6 km dlhej trase. V ponuke sú aj trojkolesové káry Stanley rider. V prevádzke denne od 11.00 do 18.00 v závislosti od počasia.

 

STARÝ SMOKOVEC (29 km)

Bol založený v roku 1793 pri kyslých prameňoch na úbočiach Slavkovského štítu a je najstaršou tatranskou osadou. Okolie prameňov veľmi dobre poznal evanjelický kazateľ Tomáš Tobiáš Mauksch z Veľkého Slavkova. Mauksch bol zakladateľom tatranskej floristiky, mineralógom, jedným z prvých bádateľov tatranskej klímy a vyhľadávaný sprievodca Vysokými Tatrami. Mauksch navrhol grófovi Štefanovi Čákimu z Iliášoviec, aby pri prameňoch postavil chatu. Gróf sa jeho myšlienkou nadchol a požiadal Mauscha o dozorovanie výstavby poľovníckej chaty. Do leta 1795 Mausch zabezpečil výstabu  ďalších dvoch zrubov. Pre ich sprístupnenie aj iným milovníkom tatranskej prírody sa dostal do nemilosti grófa a musel opustiť svoje pôsobisko.

Najznámejším nájomcom  Smokovcov sa stal Ján Juraj Rainer zo Spišskej Soboty, ktorý sa v rokoch 1833 až 1867 zaslúžil o rozkvet kúpeľov – postavil nové hotely a kúpeľné objekty pre hostí. V roku 1863 dal vybudovať najstaršiu turistickú útulňu vo Vysokých Tatrách – Reinerovu chatu neďaleko vodopádov Studeného potoka.

Dominantou osady je Grand Hotel, ktorý bol vybudovaný v  roku 1904. Pred oslobodením v apríli a máji 1945 tu pôsobila vláda obnovenej Československej republiky na čele s hlavou štátu Eduardom Benešom.

V roku 1856 bola postavená Vila Klotilda, ktorú označovali aj za vilu arcikniežaťa Jozefa. Neskôr bola premenovaná na Vilu Kamzík a dnes slúži ako vládne rekreačné zariadenie. Nachádza sa pri údolnej stanici pozemnej lanovky.

Neďaleko radnice sa nachádza Vila Flóra. Je najstaršou stavbou  v tatranských osadách. Do Tatier ju dal v roku 1839 z Kvetnice premiestniť Ján Juraj Reiner. Pôvodne slúžila kúpeľným hosťom ako ubytovňa, od roku 1983 je tu výstavná  sieň Tatranskej galérie. Usporadúva pravidelné umelecké výstavy fotografií a malieb. Slúži tiež ako sieň športovej slávy mesta Vysoké Tatry. www.tatragaleria.sk

Tatranské osady sú od roku 1947 združené do mestskej sídelnej jednotky, ktorá od roku 1998 používa názov Vysoké Tatry. Mestský úrad sídli v Starom Smokovci. Zaujímavosťou je, že podľa rozlohy katastra (360 km2) je druhým najväčším mestom na Slovensku, ale počtom 4500 stálych obyvateľov patrí medzi najmenšie mestá. Má 14 mestských častí, ktorými sú tatranské osady. V Starom Smokovci sídli Horská záchranná služba a Národná asociácia horských vodcov.

NOVÝ  SMOKOVEC (27 km)

Nový Smokovec založil v roku 1876 dolnokubínsky rodák doktor Mikuláš Szontagh, keď tu vybudoval klimaticko-liečebné kúpele s celoročným využitím. Dr. Szontagh bol v  Uhorsku  absolútnym priekopníkom klimatickej liečby. Mladému lekárovi vyšli v ústrety urbárnici z Veľkého Slavkova a prenajali mu pozemky za symbolickú cenu. Okrem toho mu ponúkli zadarmo aj drevo na výstavbu sanatória. Podobne ústretovo sa k Dr. Szontaghovi zachoval  levočský staviteľ Anton Müller. Projekt vypracoval bez nároku na odmenu a za stavebné práce si účtoval iba režijné náklady. Dr. Szontagh uskutočňoval v Novom Smokovci  pravidelné meteorologické pozorovania, ktoré ho presvedčili, že tatranské kúpele možno prevádzkovať aj v zime, čo bolo dovtedy nevídané. Patril medzi najväčších propagátorov turistiky a lyžovania v Tatrách. Z toho dôvodu postavil v blízkosti sanatórií niekoľko turistických objektov.

V roku 1913 vzniklo v osade prvé tatranské kino. Neskôr bola vystavaná časť Sibír, kde dnes žijú trvalí obyvatelia Vysokých Tatier. Nový Smokovec architektonicky pomaly splynul so Starým Smokovcom. Poskytuje množstvo kvalitných ubytovacích služieb (hotel Park, sanatórium Palace, Vila Dr. Szontagha a ďalšie).  

DOLNÝ SMOKOVEC (29 km)

Kežmarský učiteľ Jozef Bohuš prišiel v roku 1881 s myšlienkou vybudovať v tejto časti Tatier cenovo prístupné študentské letovisko. Pre nedostatok financií svoj zámer nedokončil a na pozemkoch vyrástli honosné vily uhorskej šľachty. Pre deti však predsa v roku 1931 vyrástlo liečebné stredisko, ktoré má dnes názov Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.

V blízkosti ústavu stojí drevený Kostol sv. Salvátora postavený v roku 1891. Je majstrovským dielom drevenej stavebnej konštrukcie. Na jeho výstavbu prispela uhorská arcikňažná Izabela (vlastnoručne vyšila pre kostolík omšové rúcho z bieleho hodvábu). Kostol je zapísaný v Zozname národných kultúrnych pamiatok.

V Dolnom Smokovci sa nachádzajú veľmi zaujímavé hrazdené vily. Slúžili ako šľachtické  letohrádky a hotely. Neskôr sa z nich stali liečebné domy, byty a  ubytovne pre zamestnancov Šrobárovho ústavu. Niektoré z nich sú vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky.

Dolný Smokovec ako jediný so Smokovcov sa stavebne ešte nespojil s ostatnými Smokovcami a nachádza sa asi o dva kilometre nižšie od napojenia sa na Cestu slobody.

HORNÝ  SMOKOVEC (26 km)

Je najmladší zo štvorice Smokovcov. Intenzívnejšie sa začal rozvíjať po roku 1926. Táto tatranská osada sa najskôr volala Pekná Vyhliadka (francúzsky Belle Vue), podľa drevenej rozhľadne. Rovnaký názov nesie štvorhviezdičkový hotel Bellevue, vybudovaný v 60. rokoch. Hotel má jednu z najväčších kongresových sál na Slovensku, s kapacitou 600 osôb.

Kúpeľné domy pre matky s deťmi v Hornom Smokovci, súčasť Šrobárovho ústavu, sú najvyššie položenými detskými kúpeľmi Slovensku. Ich nadmorská výška je 960 m n. m.

V osade sa nachádza Dom spisovateľov, ktorý je upravený z vily pôvodného majiteľa sanatória.

ŠTRBSKÉ  PLESO  (41 km)

Je najvyššie položenou tatranskou osadou (1355 m n. m.). Vzniklo v roku 1872 na brehu rovnomenného plesa (19,76 ha), ako  v poradí  druhá tatranská osada, po Starom Smokovci. Založil ju Jozef Szentiványi z Liptovského Jána. Prvou stavbou bola poľovnícka chata na  juhovýchodnom brehu jazera. Postupne začali pribúdať turistické ubytovne, hotely, liečebné domy, letohrádky prominentov a členov habsburskej cisárskej rodiny.

Štatút liečebných kúpeľov bol osade pridelený v roku 1885. S Košicko-Bohumínskou železnicou zo zastávky v Tatranskej Štrbe ju spája od roku 1896 jedinečná ozubnicová železnica, ktorá má dĺžku 4740 m a prevýšenie 421 m.

Koncom 19. storočia sa z plesa ťažil ľad. Bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem. Zásobovali sa ním hotely v Budapešti, Berlíne a Viedni.

V roku 1906 bol  na južnom brehu jazera vybudovaný hotelový komplex. Neskôr slúžil ako liečebňa. Po rozsiahlej prestavbe je z neho opäť hotel – päťhviezdičkový Grand Hotel Kempinski Higs Tatras.

V roku 1897 banskobystrický architekt Karol Móry kúpil pozemky v blízkosti Štrbského Plesa s cieľom založiť novú tatranskú osadu. Na mieste starého rašeliniska vytvoril umelé jazero a na jeho brehu postavil v roku 1905 hotel a rozhľadňu. Názov Nové Štrbské Pleso sa pre túto osadu ujal v 30. rokoch minulého storočia.

Štrbské Pleso v roku 1935 usporiadalo Majstrovstvá sveta v severských lyžiarskych disciplínach. Úspešným pokračovaním boli Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie sa vtedy vyjadril, že vybudovaný športový komplex je ako zo sna a to podnietilo názov – Areál snov. Z areálu bol uskutočnený prvý priamy televízny prenos vo farbe.

Z významnejších hotelov, ktoré vynikajú svojou architektúrou, treba spomenúť Hotel Panoráma a Hotel Patria.

Atrakcie:

  • zoskoky bungee jumpingu z veže mostíka HS-134, ktoré si môže záujemca vyskúšať v každom ročnom období,
  • Veveričí lanový park pre malých i veľkých, ktorý sa nachádza neďaleko autobusovej a železničnej stanice. Má 320 metrov a pozostáva z 25 lanových prekážok umiestnených na stromoch vo výške 5 m.
  • člnkovanie na Štrbskom plese,
  • Mini Tatralandia Park s lodičkami, autíčkami a trampolínami pre deti od 5 do 15 rokov.

Symbolický cintorín (1525 m n. m.)

Symbolický cintorín sa nachádza pri Popradskom plese, pod stenou Ostrvy. Je miestom, kde sú  umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Nikto tu však nie je pochovaný.

Otcom myšlienky Symbolického cintorína bol český maliar a spolunájomca chaty pri Popradskom plese Otakar Štáfl. Výstavba cintorína sa začala v roku 1934, dokončený a vysvätený bol 11. augusta 1940.  Tvorí ho malá kaplnka so šindľovou strechou, vyrezávané drevené kríže a desiatky pamätných tabúľ. Mottom Symbolického cintorína je výzva: „Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu. K 1. 10. 2012 bolo na cintoríne 323 tabúľ s menami 461 obetí hôr. Je zapísaný do Zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska.

 

PODBANSKÉ (55,5 km)

Názov osady vyplýva z jej polohy pod niekdajšími banskými pracoviskami v krivánskej oblasti. História krivánskych baní siaha do čias Mateja Korvína, keď sa v Škaredom žľabe dolovalo zlato. Najvyššie štôlne vznikli takmer na Kriváni. Len 50 metrov pod jeho vrcholom  bola vyhĺbená antimonitová a cínová štôlňa Terézia. Výsledky banskej činnosti boli však mizivé a uhliari vypálili veľké plochy lesa.

Základom osady Podbanské bola štátna horáreň, vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry.

V auguste 1956 bolo Podbanské  dejiskom  II. celoštátneho zrazu turistov. Priaznivý ohlas na túto akciu a hlavne  príprava na lyžiarske majstrovstvá sveta v roku 1970 premenili  osadu na moderné stredisko cestovného ruchu, celoročnej rekreácie, lyžiarstva a letnej turistiky. Vybudovaný bol napríklad Hotel Kriváň a Hotel Permon, ktorý je v súčasnosti jedným z najväčších a najexkluzívnejších hotelov na Slovensku.

Zaujímavosťou tejto časti Tatier je nález odtlačku chodidla dinosaura v Tichej doline.  Kópia odtlačku  z  je vystavená v Múzeu TANAP-u.

Ďalšie možnosti bezbariérového prístupu v TANAP-e

  • Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici
  • Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici
  • Náučná geologická plocha v prírode v Javorovej doline
  • Informačné centrá: Tatranská Lomnica v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Štrbské Pleso na prízemí budovy Ochranného obvodu ŠL TANAP-u Štrbské Pleso nad železničnou stanicou.

Informačné centrá sú otvorené celoročne.

www.lesytanap.sk

 

Tatranské  chaty:

Zbojnícka chata (1960 m n. m.)

Bola postavená v roku 1907 štátnou lesnou správou v Liptovskom Hrádku ako kamenná poľovnícka chata. V roku 1924 si opustený objekt prenajal Klub českoslovenkých turistov a upravil na turistickú chatu. Spočiatku nemala ustálený názov. Poľskí horolezci ju žartovne nazývali Truparnia, čiže márnica. Od roku 1933 sa ujal názov Zbojnícka chata. Názov asi súvisí s blízkosťou Zbojníckych plies, Zbojníckych veží alebo Zbojníckou pláňou. Prešla viacerými prestavbami. V roku 1998 ju zničil požiar. Vynovená Zbojnícka chata bola slávnostne otvorená 20. 10. 2001.

Téryho chata (2015 m n. m.)

Nachádza sa v Malej studenej doline pri Spišských plesách. Je najvyššie položenou tatranskou turistickou chatou s celoročnou prevádzkou. Názov má po významnom priekopníkovi tatranského horolezectva,  Dr. Edmundovi Térym. Dr. Téry v roku 1889 presvedčil výbor budapeštianskej pobočky Uhorského karpatského spolku, aby túto chatu postavil. Stavaná bola podľa projektu architekta Gedeona Majunkeho, rodáka so Spišskej Soboty. Exteriér získal súčasnú podobu pri prestavbe v rokoch 1979 – 1983.

Zamkovského chata (1475 m n. m.)

Chatu vybudoval známy tatranský horolezec, lyžiar a horský vodca Štefan Zamkovský v roku 1943. Tento vyučený fotograf bol rodákom z Levoče. Začínal ako horský nosič pre Téryho a Zbojnícku chatu, neskôr na Téryho chate chatárčil.

Po znárodnení musel svoju chatu opustiť a tá bola premenovaná na Chatu kpt. Nálepku. V roku 1991dostala pôvodný názov a neskôr bola vrátená dedičom Štefana Zamkovského.

Bilíkova chata (1255 m n. m.)

Pôvodne sa volala Guhrov mládežnícky a turistický domov. Neskôr sa zaužíval názov Guhrova chata na počesť Dr. Guhra, ktorý bol spolumajiteľom a vedúcim lekárom liečebných ústavov v Tatranskej Polianke a významným turistickým pracovníkom. V roku 1947 bola chata premenovaná na Bilíkovu chatu. Pavol Bilík bol lyžiarsky pretekár, ktorého popravili za účasť v SNP.

Rainerova útulňa (1301 m n. m.)

Je najstaršou turistickou chatou v Tatrách. Bola postavená z iniciatívy Jána Juraja Reinera. Dnes sa v zrekonštruovanej kamennej chatke nachádza múzeum tatranských nosičov. Každoročnou atrakciou sa stal betlehem a veľkonočná kraslica, ktoré súčasný chatár Peter Petras stavia zo snehu.

Majlátova chata (1500 m n. m.)

Nachádza sa na brehu Popradského plesa. Je najmladšou tatranskou chatou. Bola otvorená v marci 2011 na mieste pôvodnej Majlátovej chaty z roku 1879, pomenovanej na počesť prvého podpredsedu liptovskej sekcie Karpatského spolku.

Horský hotel Popradské pleso (1494 m n. m.)

Horský hotel Popradské pleso (bývalá Chata kpt. Morávku) je situovaný v malebnom prostredí Mengusovskej doliny, na brehu Popradského plesa.

V tejto oblasti dlho pretrvávajú veľmi dobré podmienky pre skialpinizmus, náročné a extrémne lyžovanie. Popradské Pleso je obľúbeným miestom aj pre horských cyklistov.

Chata pod Rysmi (2250 m n. m.)

Chata pod Rysmi je najvyššie položenou chatou v Tatrách. Slávnostne bola otvorená 16. júla 1933, k 15. výročiu vzniku Československej republiky. Počas vojny sa v nej ukrývali slovenskí a poľskí vlastenci prenasledovaní gestapom. Turistom slúži iba v letnej sezóne, pretože leží v lavínovom žľabe. Lavíny ju viackrát poškodili. Dnes je chránená  protilavínovou stenou.

S touto chatou je spojený vznik myšlienky pretekov vysokohorských nosičov.

Horský hotel Sliezsky dom (1670 m n. m.)

Sliezsky dom postavil Uhorský karpatský spolok v roku 1895 na brehu Velického plesa.  Je výnimočný svojou polohou, ktorá priamo umožňuje výstup na najvyšší vrchol Slovenska, Gerlachovský štít. Chata bola niekoľkokrát rozširovaná a modernizovaná.

V roku 1995 Sliezsky dom navštívil pápež Ján Pavol II. Pápež pri svojej návšteve vysvätil drevený kríž, ktorý stojí nad Sliezskym domom.

Skalnatá chata  (1751 m n. m.)

Stojí priamo na Tatranskej magistrále kúsok pod Skalnatým plesom. Postavil ju v roku 1935 Klub československých turistov. 

Chatárom na Skalnatej chate je Laco Kulanga, držiteľ viacerých nosičských rekordov.

Chatu využívajú ako zastávku najmä turisti mieriaci od Hrebienka na Skalnaté pleso.

Chata pri Zelenom plese (1551 m n. m.)

Bola postavená v roku 1897 na severnom brehu Zeleného plesa. Názov Fridrichova chata dostala po arcikniežaťovi Fridrichovi Habsburgovi, ktorý sa finančne podieľal na jej výstavbe. Po páde monarchie sa názov zmenil na Chatu pri Zelenom plese. Neskôr to bola Brnčalova chata a od roku 1992 sa opäť volá Chata pri Zelenom plese.

Chata pod Soliskom (1840 m n. m.)

Nachádza sa na juhovýchodnom svahu Predného Soliska v blízkosti hornej stanice lanovky. Otvorená bola 6. februára 1944. Súčasťou chaty je slnečná terasa s výhľadom na Štrbské pleso a Nízke Tatry. Neďaleko chaty stojí Bivak club, ktorý sa v lete mení na najvyššie položenú cukráreň. Táto horská chata poskytuje mnoho lyžiarskych a turistických možností. Má celoročné využitie.

Chata Plesnivec (1290 m n. m.)

Chata sa nachádza sa v Belianskych Tatrách, pod juhovýchodnými svahmi Bujačieho vrchu, v Doline Siedmich prameňov.

Dolinu v minulosti vyhľadávali zlatokopi. Jedným z nich bol aj Drechsler z Rakús, ktorý tu koncom 18. storočia ryžoval zlato a postavil zrub. Na jeho mieste bola neskôr vybudovaná turistická chata. V roku 1954 chatu prevzala bývalá Správa TANAP-u  a slúžila ako vysunutá výskumná stanica. V roku 1993 sa chata vrátila mestu Spišská Belá, po rozsiahlej rekonštrukcii opäť slúži turistom.    www.vysoketatry.com/chaty/chaty.html