, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky
Pages Navigation Menu

Oficiálny portál obce

Okolie

TIP: Pre rýchlejšie vyhľadávanie, použite skratku CTRL + F a zadajte časť textu ktorú chcete nájsť.

VÝBORNÁ (2,5 km)

Obec Výborná sa po prvý raz spomína v listine z roku 1289 pod názvom Birburn – „pivný prameň“. Vychádzajúc z historických prameňov je názov pravdepodobne odvodený od tunajšieho prameňa minerálnej vody, ktorý má vynikajúcu kvalitu. Terajší názov obce Výborná pochádza z roku 1463. Pôvodne prináležala pánom z Brezovice.

Prvé rukolapné doklady o prvopočiatkoch osídlenia Výbornej  pochádzajú z paleolitu. V lokalite Vysoké pole, ležiacej necelý kilometer juhozápadne od obce, sa našla štiepaná kamenná industria, ktorá v praveku nahrádzala funkciu dnešných nožov.

Pamiatky v obci:

Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol svätej Uršuly, ktorý pochádza zo začiatku 14. storočia. Kult svätej Uršuly do Výbornej prinieslo z Porýnia nemecké obyvateľstvo. Kostol má drevený kazetový strop majstrovsky pomaľovaný renesančnými ružicami. Každá zo 48 kaziet má iný vzor. Povalový nosný trám  podopierajú dva točité stĺpy z tisového dreva. Vzácna je aj kamenná krstiteľnica a gotická plastika Madony.

Evanjelický klasicistický kostol bol  postavený v roku 1833. Nachádza sa v ňom organ z roku 1853 zhotovený v dielni Jozefa Kolbayho a drevená baroková truhlica z roku 1786. www.obecvyborna.sk

LENDAK (6 km)

Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Písomne je doložená z roku 1288. Neskôr  ju Berzeviciovci spolu s Krížovou Vsou dali križovníkom Božieho hrobu. Vznikol tu kláštor, ktorý existoval až do roku 1593, keď rehoľa predala svoj majetok rodine Horváthovcov-Paločajovcov a Lendak sa stal ich sídlom. Svoje majetky tu mali Salamonovci aj knieža Kristian Kraft von Hohenlohe.

V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov – Kovalenko, ku ktorej sa pridali aj občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom pomoc najmä pri zaobstarávaní potravín. V boji o obec, dňa 27. októbra 1944, padlo deväť partizánov, štyria boli  zajatí a na výstrahu verejne popravení.

Druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov, vypukol v ťažkých povojnových rokoch. Zhorela pri ňom škola aj fara.

V roku 1930 bola v obci založená folklórna skupina. Podnetom k jej vzniku boli obecné zábavy konané vo voľnej prírode. Názov KICORA používa od r. 1987. Skupina pracuje s menšími prestávkami dodnes. Spolupracovala pri natáčaní filmov a dokumentov: Zem spieva v roku 1966, Jánske ohne v roku 1973 a Tance na Spiši v roku 2006. Pravidelne sa prezentuje na rôznych podujatiach doma aj v zahraničí. Vydala svoje prvé CD Gory, nase gory.

Lendak je v súčasnosti najľudnatejšou obcou v rámci Prešovského kraja. Miestna základná škola je najväčšou školou okresu Kežmarok. Navštevuje ju približne 800 žiakov, takmer výlučne pochádzajúcich z obce.

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho  vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia a dve mariánske kaplnky – Kaplnka Ružencovej Panny Márie, pri kostole, z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925.

V Lendaku nájdeme aj Múzeum ľudovej kultúry, ktoré bolo založené v januári roku 2003. Nachádza sa na Potočnej ulici u rodiny Gallikovcov. Tvoria ho dve expozície: miestnosť ľudového odevu a drevenica.

Kontakt: 0915944754, 052/4596375

Zaujímavosti:

  • V roku 1772 sa v Lendaku ťažil vzácny mramor – alabaster, ktorý sa vozil cez Maguru k Dunajcu a odtiaľ plťami až do Krakova.
  • Z  roku 1787 sa zachoval unikátny Lendacký spevník. Niektoré piesne z neho použil Mikuláš Schneider Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka.
  • Historické pramene uvádzajú, že tu došlo až k štyrom zemetraseniam (1834, 1840, 1846, 1876)
  • Traduje sa, že v Lendaku boli  usídlení  írski stavitelia hradov, ktorých po tatárskom vpáde pozvali uhorskí panovníci, aby budovali bezpečné opevnenia krajiny.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lendak#Dejiny

 

VOJŇANY (6 km)

Počiatočné osídlenie obce vzniklo pravdepodobne v blízkosti Vojnianskej hory a prameňa Kvašná voda. Kronika z roku1933 uvádza, že v okolí a aj na samotnej hore boli nájdené pozostatky  nádob a zbraní po pračloveku.

Vojnianska hora mohla mať obranný alebo posvätný charakter, keďže sa tu v okrúhlych jamách našlo aj rôzne náradie a nádoby na bohoslužobné účely. Zber archeologického materiálu, okrem iných, vykonal v roku 1900 MUDr. Michal Greisiger zo Spišskej Belej.
Okrem Michala Greisigera sa o Vojniansku horu zaujímal aj ďalší bádateľ Alexander Münich. Opísal ju v článku novín Zipser Botte v roku 1891. Tu ju odporúčal ako skvelé výletné miesto s krásnym výhľadom do širokého okolia.

Na Hornom Spiši sa udržiava chýr, že v Krigovskej hore leží pochovaný Svätopluk. Tento chýr sa opiera o niekoľko skutočností:

  • silueta hory pripomína obrovskú hrobku,
  • jej označenie – Grajer – pochádza z čias Keltov (tak isto je nazývaný aj hrob kráľa Svätopluka),
  • keď položíme na mapu Veľkej Moravy za čias Svätopluka pravítko, zistíme, že v centre tejto obrovskej ríše, presne v strede medzi západným Bulharskom  a Spreewaldom pred Berlínom leží Horný Spiš.

Nebola by Krigovská hora tým správnym miestom pre Svätoplukov pomník ?

Najstaršia písomná zmienka o Vojňanoch sa nachádza na listine z roku 1296. Spája sa so šľachticmi Hrhovskými (Görgey) – z Hrhova.

Pamiatky v obci:

Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v  prvej polovici 14. storočia. V interiéroch kostola sa pôvodne nachádzal svetovo unikátny skrinkový ranogotický oltár zhotovený po roku 1300. Patrí medzi najzaujímavejšie stredoveké pamiatky v strednej Európe. Tento oltár aj s ostatnými vzácnymi sochami po roku 1925 získalo Slovenské vlastivedné múzeum v Bratislave a neskôr Slovenská národná galéria.

Evanjelický kostol. Evanjelická cirkev spočiatku používala modlitebňu (1833 – 1861) a neskôr drevený kostol (1861 – 1932). V roku 1932 bol postavený nový kostol. Pozitív – hudobný nástroj, ktorý sa v ňom používal, vyhotovil Valentín Babitson z Podolínca v roku 1875. Teraz je súčasťou expozície  Markušovského kaštieľa.   marian319@post.sk

 

SPIŠSKÁ BELÁ (5 km)

Mesto Spišská Belá leží v severnej časti Popradskej kotliny, jej chotár tvoria Belianske Tatry a rovinatá časť kotliny, ktorou pretekajú tatranské potoky. Od jedného z nich – Bielej – má mesto svoje pomenovanie.

Archeologické vykopávky svedčia o tom, že na tomto území sídlil už praveký človek.

Neskôr sa tu nastálo usídlili Slovania. Ich usadlosť bola súčasťou Veľkej Moravy. Po strate samostatnosti Veľkej Moravy, koncom 11. storočia, sa  územie Spiša dostalo do zväzku Uhorska. Už v polovici 12. storočia bola Spišská Belá organizovanou obcou. Mala svetskú i cirkevnú správu.

Po tatárskom vpáde sa blízko osady Belá usadili nemeckí kolonisti. S pôvodnými obyvateľmi utvorili spoločnú usadlosť.  Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine Bela IV. z roku 1263. Uhorský kráľ Štefan V. dal spišským Nemcom rozsiahle výsady. Ich osady sa stali slobodnými mestami. Aj Spišská Belá sa stala slobodným mestom. Používala nemecké právo: občania boli slobodní, mohli voliť farára a richtára, ich majetok bol dedičný, mohli poľovať, loviť ryby, dobývať a spracovávať rudu (v chotári mesta na Belianskom a Hlbokom potoku sa uvádzajú staré ryžoviská zlata  z 13. – 14. storočia, boli známe pod názvami Markseifen a Tiefenseifen).

V roku 1412 dal kráľ Žigmund Spišskú Belú, spolu s 12 mestami, do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému za pôžičku 37 tisíc kôp českých grošov. Mestá neboli vyčlenené z Uhorska, ale dane platili poľským miestodržiteľom na hrade Stará Ľubovňa. Záloh trval do roku 1772.

V roku 1545 prijala Spišská Belá reformáciu pričinením rodáka Serpilia Quendela, ktorý sa po skončení štúdia vo Wittenbergu vrátil domov. Stal sa evanjelickým farárom, prevzal kostol, faru a školu, ktoré sa v rámci rekatolizácie vrátili katolíkom až roku 1674. Rekatolizácia nebola násilná, a tak značná časť obyvateľstva ostala evanjelickou.

Spišská Belá sa využívaním výsad stala významným mestom. Remeselníci si zakladali cechy už od roku 1551. Boli tu obuvníci, mäsiari, stolári, farbiari, kožušníci, čižmári, zámočníci, meďotepci, zlatníci, pekári a tkáči. Prekvitalo aj poľnohospodárstvo a spracovanie a hlavne splavovanie dreva po Poprade a Visle až k Baltu. Mesto malo tehelňu, papiereň, tri mlyny a liehovar. Napojením na železničnú trať Košice – Bohumín nastali vhodné podmienky pre ďalší priemyselný rozvoj. Vznikla tkáčovňa, škrobáreň, píla a továreň na spracovanie tabaku.

V 19. storočí bol v Spišskej Belej čulý kultúrny a spoločenský život pestovaný už v minulosti v tzv. bratstvách a v cechoch. Spoločensko-rekreačným miestom sa stali Belianske kúpele. O hospodárskej prosperite a kultúrnosti obyvateľov mesta svedčia aj historické stavby: Kostol sv. Antona Pustovníka, zvonica, mariánsky stĺp Immaculatyevanjelický kostol, ako aj neskororenesančné a barokové meštianske domy zo 17. – 18.  storočia.

Múzeum Michala Greisigera sa nachádza v dome, kde prežil väčšiu časť svojho života. Dr. Michal Greisiger bol lekár, skúsený botanik, entomológ, ornitológ, archeológ, propagátor cestovného ruchu. Popri práci mestského lekára sa venoval skúmaniu flóry a fauny Spiša a archeologickým výskumom v regióne. Zachoval množstvo nálezového materiálu, ktorý systematicky zbieral  na poliach a pri stavebných prácach. V expozícii jeho múzea sú vystavené doklady o jeho vedeckých záľubách, je tu pôvodný nábytok a nástroje z jeho lekárskej ordinácie.

Pri múzeu sa buduje botanická záhrada.    www.skrz.sk/muzeum-michala-greisigera

V neskororenesančnom dome zo 17. storočia je od roku 1964 Múzeum fotooptiky Jozefa Maximiliána Petzvala. Petzval bol slávny matematik, fyzik a vynálezca šošovkového aparátu. Objavil zákony, ktorými sa optika riadi dodnes.

Expozícia múzea chronologicky sprístupňuje návštevníkovi prístroje a pomôcky najrozmanitejších typov od Petzvalových čias až po najnovšie ukážky fotografickej techniky.    www.stm-ke.sk

V Spišskej Belej pôsobil aj významný evanjelický kňaz Samuel Weber. Bol tiež historikom, prírodovedcom, nadšeným tatranským turistom a horolezcom. Ako člen Karpatského spolku venoval veľkú pozornosť tatranským chatám – zaslúžil sa o výstavbu novej chaty pri Zelenom plese, navrhol výstavbu siete turistických chodníkov v Belianskych Tatrách. Jeho meno sa spája aj s Belianskou jaskyňou, pre ktorú v roku 1883 napísal prvého sprievodcu. Vyznal sa ekonómii, remeslách, obchode, priemysle (má podiel na vzniku tabakovej továrne v roku 1898). Bol tiež kultúrnym a spolkovým činovníkom. Samuel Weber spolupracoval s mnohými uhorskými odbornými časopismi a novinami. Bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa 3. triedy.

Spišská Belá v roku 2005 zriadila Sieň osobností mesta. Popredné miesta zaujali Samuel Weber a Jozef Maximilián Petzval.

Mesto každoročne usporadúva veľa kultúrnych, spoločenských a športových akcií – Zemiakarsky jarmok, Svätofloriánsku slávnosť, Fašiangový sprievod, Dni mesta a pod.

Spišská Belá má vybudovaný futbalový štadión s umelou trávou. V druhej etape by mala k štadiónu pribudnúť športová hala, kde by sa okrem halových športov mohli konať aj kultúrno-spoločenské podujatia.

Lokalita Belianskeho rybníka má pekné prírodné prostredie s vyhliadkou na panorámu Vysokých Tatier. Mesto má pripravený projekt na vytvorenie oddychovej zóny, už teraz však rybník slúži nielen pre miestnych rybárov, ale usporadúvajú sa tu aj kultúrno-spoločenské akcie napríklad: Beliansky kapor, Belltown fest, Beliansky majáles.

Cykloturistický chodník v dĺžke deväť kilometrov spája Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu. Trasa sa začína pri Belianskom rybníku a pozdĺž cesty I/67 vedie až k zastávke Čarda v Tatranskej Kotline. Šírka chodníka je tri metre, je celoasfaltový a vhodný pre cyklistov i korčuliarov. V zime ho využívajú  bežeckí lyžiari.

www.visitslovakia.com/cyklotrasa-spisska-bela-tatranska-kotlina

Súčasťou chodníka sú štyri väčšie odpočívadlá, kde sú umiestnené turistické mapy regiónu a cyklotrasy. Cyklochodník je prvou etapou veľkého projektu budovania cyklotrás, ktoré by mali viesť celým podhorím Tatier.

Národná prírodná rezervácia Belianske lúky je najväčšie zachované slatinné rašelinisko na Slovensku. V jej okolí sa nachádza sa turisticko-náučný chodník. Vyznačený okruh s dĺžkou 800 metrov, ktorý lemuje sedem informačných panelov, je prístupný pre peších  i cyklistov až po územie rezervácie. V jeho závere sa nachádza drevený nadzemný chodník v dĺžke 250 metrov, ktorý umožní návštevníkom priamo nahliadnuť na územie prírodnej rezervácie. Na túto časť chodníka však už bicykle nemajú prístup.

V blízkosti náučného chodníka, smerom k lesnej škôlke, sa nachádza diviačia zvernica, ktorej návšteva môže byť zaujímavým spestrením výletu.

STRÁŽKY   (6 km)

Strážky – miestna časť Spišskej Belej, ako vyplýva z ich názvu, mali strážnu funkciu. Obec založili na ochranu hraníc uhorského štátu proti Poľsku v 12. až 13. storočí.

Nachádza sa tu kaštieľ, ktorý je skvostom renesančnej architektúry na Slovensku. Bol postavený na základoch gotického hradu, ktorý údajne vznikol na rozvalinách kláštora templárov a patrí k najstarším na Slovensku. Neskorší majitelia Horváthovci – Stansithovci, pochádzajúci z významnej chorvátskej šľachtickej rodiny, si gotický hrad postupne prebudovali na renesančný kaštieľ. Rodina Horváthovci – Stansithovcov tu založila latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov a knižnicu, v tom čase patriacu k najbohatším v Uhorsku.

V roku 1862 sa do kaštieľa v Strážkach nasťahoval barón Eduard Mednyánszky. Z Beckova si na Spiš priviedol desaťročného syna Ladislava, z ktorého sa neskôr stal maliar európskeho formátu.

Poslednou majiteľkou a užívateľkou kaštieľa bola barónka Margita Czóbelová. Narodila sa v roku 1891 v Strážkach a tu prežila celý svoj život. Hovorila po maďarsky, nemecky, francúzsky, anglicky a slovensky. V mladosti jazdila na koni, lyžovala, korčuľovala a tiež rada maľovala. (Ladislav Mednyánszky bol jej strýko). K jej záľubám patrilo aj kúpanie sa v rieke Poprad, kde sa pre reumu do neskorej jesene otužovala.

Svojimi obrázkami čarovných dedinských zákutí sa miestnym obyvateľom odmeňovala za služby. Po smrti svojich príbuzných ostala žiť v kaštieli. Pred núteným odsunom ju zachránili svedectvá miestnych občanov o pomoci partizánom. Tým, že ostala v rodnom  kaštieli, zabránila jeho drancovaniu a zachránila pre budúce generácie historické a umelecké dedičstvo nesmiernej hodnoty. Správcom kaštieľa sa po jej smrti stala Slovenská národná galéria.

Slovenská národná galéria v kaštieli prezentuje viaceré expozície – Historický nábytok a interiérové doplnky, Ladislav Mednyánszky a Strážky (kaštieľ v Strážkach je jediným miestom na Slovensku, kde je prezentovaná stála expozícia diela umelca), Portrét 17. – 19. storočia na Spiši  a osobitnú expozíciu tvorí historická knižnica. Jej počiatky siahajú do poslednej štvrtiny 16. storočia. Vyvíjala sa teda 400 rokov a dnes ju tvorí okolo 8500 zväzkov, časopisov a máp. Knižnica je súčasťou Národného kultúrneho dedičstva.

Čaro kaštieľa znásobuje anglický park z 19. storočia. V parku je nainštalovaná stála Expozícia sochárstva 20. storočia.

Kaštieľ ponúka rôzne hudobno-dramatické, kultúrne a vzdelávacie programy pre verejnosť. Obľúbené sú napríklad Kaštieľne hry, Anna bál, Noc múzeí a galérií, Festival filmov a veľa ďalších.

Kaštieľne hry už tradične od roku 1991 koncom júna otvárajú letné prázdniny. Počas víkendu čaká na veľkých aj malých návštevníkov množstvo divadelných predstavení a atrakcií priamo v areáli kaštieľneho parku. Návštevníci sa môžu občerstviť  v reštaurácii na nádvorí.

Kaštieľ spolu s gotickým opevneným Kostolom sv. Anny a renesančnou zvonicou  v historickom centre obce tvoria Národnú kultúrnu pamiatku. V kostole sa nachádza  cyklus nástenných malieb s pašiovou tematikou. Cyklus je na Slovensku svojou rozsiahlosťou  ojedinelý, vypĺňa takmer celý plášť lode.    www.sng.sk

KEŽMAROK (12 km)

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby aj slovanské sídlisko.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 z darovacej listiny kráľa Bela IV. Mesto neskôr získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napr. právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča a právo používať erb. V mestskom privilégiu boli určené aj chotárne hranice – do chotára mesta patrila časť Vysokých Tatier.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen. Z nich jedna bola vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu, ďalšia takmer 250-ročná, mesto ju viedlo s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, keď o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. Prvý známy výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Keďže sa pani Laska previnila proti zásadám mravnosti (vydala sa na výlet v sprievode cudzích ľudí, bez manžela), dal ju jej manžel Albert Lasky zavrieť do najpevnejšej veže hradu. Vo väzení bola až do príchodu ďalšieho majiteľa hradu najmenej šesť rokov, možno aj viac. Reuber ju našiel na pokraji fyzických i duševných síl a čoskoro nato aj zomrela, toľko hovorí legenda…

Vedecký prístup pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci David Frölich, Juraj Buchholz (17. storočie), Kristián Genersich (18. storočie) a Alfréd Grosz (20. storočie). Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách (Kežmarský štít, Kežmarská Biela vodaKežmarské zelené pleso, bývalá Kežmarská chata).

Výhodná  poloha  mesta  pri dôležitých obchodných cestách podporila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých  storočí  veľmi  živým  mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych cechov. Väčší  počet cechov na území Slovenska mali len Košice. Kežmarok v  Európe preslávili farbiari, stoláritkáčisúkenníciihlári a zlatníci. Hoci cechová výroba bola zrušená r. 1872, už predtým tu vzniklo niekoľko podnikov: kameninová manufaktúra, manufaktúra na súkno, továreň na výrobu smoly, škrobu, pivovar a prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu a konopnej priadze.
V meste pracovalo niekoľko kníhtlačiarní, ktoré vydávali slovenské, maďarské, nemecké a latinské knihy.

Úpadok nastal na konci 19. storočia, keď mesto obišla trať Košicko-Bohumínskej železnice, a v polovici 20. storočia, keď komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu už nie sú Vysoké Tatry.

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický artikulárny kostol a evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 Národným kultúrnymi pamiatkami.

Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nielen z Uhorska, ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi boli mnohí významní literáti ako Pavol Jozef ŠafárikKarol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupkovci, Janko KráľPavol Országh HviezdoslavMartin RázusIvan Stodola; maliari Peter BohúňLadislav Medňanský; lekári Daniel FischerĽudovít MarkušovskýVojtech Alexander; geografi a historici David FrölichJuraj Buchholz mladší,  Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy,  Martin Schwantner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich HažlinskýFerdinand FilarskýAurel StodolaJur Hronec a ďalší.

Ďalšou unikátnou školou bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku, a materská škola, založená r. 1869 ako jedna z prvých na území Slovenska.

Medzi známych kežmarských rodákov patria v oblasti medicíny Kristán Augustini ab Hortis – osobný lekár panovníka Ferdinarda II, Daniel Fischer – zakladateľ súkromnej lekárskej školy,  Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku; ďalej napr. Juraj Buchholtz mladší – autor prvej mapy jaskyne na Slovensku a panorámy Tatier.

Významné historické pamiatky  mesta:

Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice. Od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Táto Národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi. Má pôdorys rovnoramenného kríža a bola postavená bez použitia kovových klincov.  http://www.ecavkk.sk/dreveny_kostol.html

Rímskokatolícky Kostol  Povýšenia svätého Kríža – Bazilika minor. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. V blízkosti kostola sa nachádza renesančná zvonica z roku 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu.

Neskorogotický mestský hrad a mestské opevnenie. Dnes je celý areál hradu mestským múzeom s rôznymi expozíciami. Jedným z najzaujímavejších exemplárov je unikátny prístroj, ktorým boli zostrojené prvé röntgenové snímky v Uhorsku. Kežmarský hrad počas leta láka divadelnými predstavenia a tajomnými nočnými prehliadkami. Podľa povesti v ňom dodnes straší hradná Čierna pani…

Evanjelické lýceum s historickou knižnicou. Knižnica má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. www.muzeum.sk

Kostol Navštívenia Panny Márie (bývalý kostol rehole Paulínov)

Nový evanjelický kostol s mauzóleom Imricha Thökölyho, je postavený v tzv. eklektickom slohu, ktorý obsahuje byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj  orientálne prvky.

Historický cintorín bol založený v časoch protireformácie. Dovtedy museli protestanti  svojich mŕtvych pochovávať mimo mestských hradieb. Postupne sa rozširoval a od konca 18. storočia doň boli pochovávaní aj katolíci. Do začiatku 20. storočia sa uchoval zvyk klásť katolíkov do hrobov na ľavej strane, kým protestanti odpočívali v hroboch na pravej strane.

K novším sakrálnym stavbám patrí kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005.

V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.
V meštianskom dome číslo 55, na Hlavnom námestí, je prístupná expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Vystavené sú zbierkové predmety dokumentujúce kultúru bývania  meštianskych prípadne šľachtických vrstiev. www.kezmarok.com

Návštevníci Kežmarku majú možnosť absolvovať jazdu konskou bričkou a takýmto spôsobom si pozrieť viacero zaujímavostí a historických pamiatok mesta. Trasa prehliadky trvá približne 25 minút.

V roku 1991 bola v Kežmarku obnovená tradícia výročných trhov. EĽRO – festival európskych  ľudových remesiel. Koná sa počas druhého júlového týždňa. Viac ako 180 remeselníkov a ľudových umelcov zo Slovenska a zahraničia predvádza pred zrakmi návštevníkov asi päťdesiat druhov remesiel. Pod ich rukami sa rodia zaujímavé výrobky z dreva, prútia, slamy, šúpolia, kože, hliny, kovu, skla a iných materiálov, ktoré si možno zakúpiť priamo na mieste. elro.kezmarok.sk

Dobové stánky remeselníkov, hrad, jeho nádvorie a architektúra meštianskych domov na hradnom a hlavnom námestí dotvárajú historické prostredie a neobyčajnú atmosféru.

Pre milovníkov divadla, zábavy a folklóru je počas troch dní pripravený bohatý program v areáli pred hradom a radnicou. Usporiadatelia nezabúdajú ani na deti. Pre ne sú nachystané rôzne atrakcie. Obľúbené sú detské divadelné predstavenia a predstavenia bábkových divadiel.

Súčasťou remeselných trhov je aj Syrársky trh umiestnený na hradnom nádvorí.

V júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie.

Kežmarok má tri výstavné siene: Výstavná sieň Barónka, Výstavná sieň múzea a Galéria u sediaceho anjela, ktorá je aj predajňou súčasného slovenského umenia.

Mesto ponúka množstvo ubytovacích možností. Známy je napríklad hotel Club, Štart či Hviezdoslav s literárnou kaviarňou.

Na území  Kežmarku sa nachádzajú tenisové kurty, futbalový štadión, hokejový štadión (je v rekonštrukcii) a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón.  V zime je v prevádzke mestské lyžiarske stredisko Štart.   www.turistikaonline.sk

V blízkosti mesta, v dolinke obklopenej lesom, sa nachádza ranč Čajka. Poskytuje  služby pre tých, ktorí sa chcú len povoziť, alebo aj naučiť sa jazdiť či starať sa o kone. Na ranči sa organizujú letné tábory, jazdy na saniach a nočné jazdy.  www.ranc-cajka.sk

Pár metrov od ranča sa rozprestiera chovný pstruhový rybník Zlatná, ktorý zaiste ocenia milovníci rybolovu.

ĽUBICA (14 km)

V 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám, pracovalo tu 20 remeselných cechov a mala právo troch výročných trhov. Známe boli Ľubické sírne kúpele, ktoré zanikli po vzniku vojenského výcvikového priestoru. Hoci v roku 1878 prestala byť mestom, v obci sa dodnes zachoval veľký rozsah stredovekého mesta s historickým jadrom, meštianskymi, remeselníckymi a sedliackymi domami.

Nachádza sa tu najväčší dvojloďový kostol na Spiši – farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13.storočia.  Na jeho oltári je umiestnená gotická socha Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče.

K historickým stavbám ďalej patrí gotický Kostol sv. Ducha, barokovo klasicistický evanjelický kostolmariánsky stĺp so sochou Immaculaty, najvyšší na Spiši.
V Ľubici sa narodil profesor matematiky a hvezdár David Frölich, ktorý v roku 1615 vystúpil na tatranský končiar, pravdepodobne na Kežmarský štít, a napísal zemepisné diela s prvými informáciami o Vysokých Tatrách.

Z obce Ľubica je vstup do bývalého Vojenského obvodu Javorina. Bol zriadený v roku 1952. Územie vojenského obvodu bolo vytvorené z celých katastrálnych území troch obcí (Blažov, Dvorce a Ruskinovce) a z častí katastrálnych území ďalších 22 spišských obcí. 1. januára 2011 bol vojenský obvod zrušený. Tak sa takmer 32 tisíc hektárov krásnej  prírody  otvorilo pre turistov, hlavne cyklistov.

Podrobný opis cyklotrás  v bývalom  Vojenskom obvode Javorina nájdete na www.cyklo.hiking.sk

KEŽMARSKÉ ŽĽABY (16 km)

Od polovice 19. storočia stála na čistine pod hrebeňom Stežiek mestská pastiereň  s drevenými napájadlami pre dobytok. V roku 1885 postavilo mesto Kežmarok neďaleko pastierne horáreň  s izbou pre turistov a neskôr aj jednoduchý zrubový hostinec. Pomenovali ho podľa blízkych napájadiel a podľa vlastníka – Kežmarské Žľaby. Názov prešiel aj na osadu, ktorá tu postupne vyrástla. V roku 1933 časť osady vyhorela. Po druhej  svetovej vojne boli existujúce stavby znárodnené a prispôsobené potrebám rekreačného strediska školskej mládeže Dukla. Dnes sa stredisko volá Žľaby u Franka. Poskytuje ubytovanie a naďalej organizuje obľúbené školy v prírode. V roku 1995 sa stredisko rozrástlo o zotavovňu Crocus – rekreačné zariadenie pre pracovníkov školstva a vedy.

VRBOV (18,5 km)

K historickým zaujímavostiam Vrbova patrí rímskokatolícky Kostol sv. Serváca. Z jeho veže sa naskytne nádherný výhľad na celú dedinu a panorámu Vysokých Tatier. Ďalšou sakrálnou dominantou je evanjelický kostol a zvonica. Priamo v katastri obce sa nachádza termálne kúpalisko s celoročnou prevádzkou.

Termálne kúpalisko má 10 bazénov, z toho štyri sú detské. Teplota vody v bazénoch je od 26 °C do 38 °C.  Voda má liečivé účinky na pohybové a nervové ústrojenstvo, dýchací a srdcovocievny systém. Obľúbená je vodná prúdová masáž s plynom.  

V areáli si môžete zahrať vodný futbal, volejbal, nohejbal.

Hneď vedľa kúpaliska nájdete tri rybníky. Na rybolov je  určený iba jeden, ten  ktorý

s kúpaliskom susedí. Lovný rybník má rozlohu 13,5 hektárov, je osadený druhmi: kapor, sumec, šťuka, zubáč, pleskáč, úhor. Záujemcovia o lov rýb si môžu zakúpiť celodenné alebo týždenné povolenie na rybolov. V okolí rybníkov vedú tri cyklotrasy.

Vrbov vám ponúka stále sa rozrastajúcu ponuku ubytovania. Hneď vedľa rybníka sa nachádza hotel Flipper, autokemping alebo si môžete vybrať z veľkého množstva lokálnych ubytovaní.    www.termalnekupalisko.com

 

 

 

 

 

 

 

 

KRÍŽOVÁ VES (7,5 km)

Najstaršie písomné zmienky o Krížovej Vsi sú z roku 1290. Obec patrila križovníkom Božieho hrobu, s čím súvisí jej pomenovanie.

Pamiatky v obci:

Kostol Narodenia Pána, katolícky kostol postavený v gotickom slohu koncom 13. storočia. V jeho interiéri sa nachádzajú nástenné gotické maľby a hlavný neskorobarokový oltár pochádzajúci z 18. storočia.

evanjelický kostol – evanjelici mali v obci drevený kostol, ktorý postupne chátral, preto sa rozhodli postaviť nový. Svoj plán uskutočnili v roku 1970.

Kaštieľ Grosserovcov – bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Jeho dcéra Emília sa stala manželkou Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, spisovateľa, prírodovedca a lekára. Kaštieľ sa v súčasnosti nachádza v dezolátnom stave. Obec plánuje zriadiť knižnicu a pamätnú izbu G. K. Zechentera-Laskomerského, zdevastovanú časť je však nútená zbúrať.

Kaplnka Grosserovcov – kaplnka nad obcou je miestom posledného odpočinku Antona Grossera a jeho rodiny. Jej interiér bol renovovaný v roku 2000.

Nad obcou sa nachádza krížová cesta.

 

SPIŠSKÁ STARÁ VES (25 KM)

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309, pravdepodobne však už existovalo pred tatárskym vpádom. V roku 1337 sa Spišská Stará Ves stala majetkom mníchov z Červeného Kláštora a patrila im až do 19. storočia.

Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste. Konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky. Jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to získala obec v roku 1399  výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu. Po roku 1920, keď celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku, začalo mesto upadať.

Medzi vzácne historické pamiatky mesta patrí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý svojím tvarom pripomína pevnosť a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána)

Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníky vhodné na prechádzky a oddych. Na rovnaký účel sa využíva hospodárska usadlosť obklopená lesmi – Ševčíkova  samota.

V zimných mesiacoch môžu vyznávači lyžovania využiť služby lyžiarskeho strediska Ski Park Eland, ako aj zapožičanie snežných skútrov.   www.skiparkvruzbachy.sk

Celoročne je možné využívať ponuky miestnych penziónov a hotelov: bazény, wellness,  fitness, masáže, biliard a krytú tenisovú halu. V letných mesiacoch sú tieto služby doplnené  o zapožičanie bicyklov, štvorkoliek, využitie trampolín, tenisového kurtu a minigolfu.

 

ČERVENÝ KLÁŠTOR (30 km)

 Turisticky najpríťažlivejšou obcou Zamaguria je Červený Kláštor.

Nachádza sa tu barokový kláštor – národná kultúrna pamiatka. Kláštor bol obývaný mníchmi  kartuziánskeho a kamaldulského rádu v dvoch etapách. Najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny.

Kartuziáni sa venovali hlavne odpisovaniu kníh a postupne získavali od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady: právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci. Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života. Venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín. V roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila za účinkovania mnícha Cypriána.

Hlavnými časťami kláštora sú gotický jednoloďový Kostol sv. Antona Pustovníka s bočnými kaplnkami, ďalej kláštorná budova s krížovou chodbou, ktorá bola pristavená k severnej strane kostola, hodinová veža a ďalšie hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb bolo vybudované opevnenie a v zvyšnom priestore samostatné domce pre mníchov.

múzeu je možné vidieť farmaceutickú expozíciu a herbár legendárneho frátra Cypriána, tradičný odev z HavkyOsturneVeľkého Lipníka, ukážky ľudových tkanín,  latinsko-slovenský slovník a preklad Svätého Písma od ďalšieho významného mnícha Romualda Hadbavného či vzácne barokové plastiky z gotického kostola.

Prehliadka objektu kláštora je možná iba po tretie nádvorie, muzeálna expozícia nie je v zimnom období prístupná.

www.muzeumcervenyklastor.sk

V parku pri kláštore sa nachádza 18 starých pamätných líp. Niektoré z nich dosahujú vek 300 rokov a obvod okolo 600 cm. Pre svoj vek a rozmery majú veľkú cenu.

Súčasť obce, Kúpele Smerdžonka, sú prvé po vojne obnovené, kúpele na Slovensku. Ich história siaha do prvej polovice 19. storočia. Ako prvý začal liečivé účinky tunajšej vody využívať miestny mlynár. Pre záujemcov pripravoval teplé vaňové kúpele vo svojej stodole. Liečivý minerálny prameň je bohatý na minerálne látky a sírovodík. Lieči kožné, neurologické choroby, choroby pohybového aparátu a využíva sa ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. V roku 2012 bol znovu otvorený zrekonštruovaný  Dom zdravia.  www.smerdzonka.eu

Tel. 42152 4822 006 Červený Kláštor

V Červenom Kláštore sa nachádzajú dve informačné centrá správy Pieninského národného parku. Jedno je v areáli nástupnej stanice na plte a ďalšie pred vstupom do Prielomu Dunajca – v objekte výletnej reštaurácie.

Novovybudovaný náučný chodník prevedie návštevníkov nábrežím Dunajca. Chodník má 10 stanovíšť, ktoré sú vybavené informačnými panelmi.

Každoročne sa v prírodnom amfiteátri konajú Zamagurské folklórne slávnosti. Sú prehliadkou  ľudového spevu, tanca, hier a zvykov Zamaguria. Okrem domácich účinkujúcich z folklórneho súboru Flisok a Flisocek, sú najčastejšími hosťami poľskí tanečníci a speváci. K festivalu patrí jarmok ľudových remesiel a ochutnávka tradičných goralských jedál.  www.slovakia.travel

Od r. 1954 do r. 1999 sa na Dunajci konal Medzinárodný pieninský slalom. Býval významnou športovou aj spoločenskou udalosťou. Veľká škoda, že je to už iba minulosť…

Sport centrum Pieniny ponúka školu vodnej turistiky – splavovanie Dunajca na nafukovacích raftových člnoch, kajakoch a kanoe pod dohľadom skúsených inštruktorov.   www.rafting-pieniny.sk

Pre športové aktivity je v obci vybudované multifunkčné ihrisko na tenis, futbal, volejbal, nohejbal a pribudol aj priestor na paintbal a zoorbing.

JEZERSKO (16 km)

Dedinka vznikla  začiatkom 17. storočia, keď tu Juraj Horváth z Plavča osídlil poľských utečencov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a prácou v lesoch. Ich počet za posledných sto rokov neustále klesá a obec sa pretvára na rekreačnú chalupársku oblasť.

V obci sa nachádzajú štýlové zrubové domy so sedlovou strechou a šindľovou krytinou, ktoré s hospodárskymi zrubovými budovami vytvárajú uzavretý celok.

Ubytovanie poskytujú  chalupy a chaty postavené v nádhernej prírodnej scenérii.  Niektoré z nich ponúkajú vyhliadkové jazdy na koči (v zime na saniach), ba dokonca aj zasvätenie do každodenných prác na gazdovstve.

V obci Jezersko sú vybudované lyžiarske vleky (11 zjazdoviek), sedačková lanovka do Bachledovej doliny. Blízke okolie ponúka výborné podmienky na bežecké lyžovanie, preto je táto obec vyhľadávaná návštevníkmi aj v zimnom období.

Jezerské jazero. Prekrásne jazero s modrozelenou vodou je od r. 1967 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Nachádza sa asi 2 km juhozápadne od obce Jezersko. Vedie k nemu zeleno značený turistický chodník. Má rozlohu 0,5 ha, maximálnu hĺbku až 7,5 metra a napájajú ho prevažne spodné pramene. V okolí jazierka sa vyskytujú vzácne druhy rašelinníkov.     obec.jezersko.sk

 

OSTURŇA (25 km)

Obec Osturňa bola v roku 1979 vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Táto obec s charakteristickými goralskými usadlosťami má spolu 157 pamiatkovo chránených objektov. Domy v Osturni sú usporiadané v reťazovej zástavbe, sú zväčša zrubové, typicky maľované (škáry medzi brvnami, konce brvien i rámy okien). Najvzácnejšou stavbou v obci je murovaný gréckokatolícky Chrám sv. Michala Archanjela z roku 1796 s dreveným stropom. Pôvodní obyvatelia obce dodnes nosia typický goralský odev. Obec sa rozprestiera pozdĺž Osturnianskeho potoka, v dĺžke 9 km, čím je najdlhšou obcou na Slovensku. Má veľkú ubytovaciu kapacitu a výborné podmienky pre turistiku.

Veľké osturnianske jazero je prírodnou rezerváciou. Nachádza sa severozápadne od obce Osturňa. Terajšia rozloha vodnej hladiny je pomerne malá (48,8 ha), hoci kedysi bola oveľa väčšia, o čom svedčí močaristé okolie. Jazero je zásobené povrchovým prítokom i podzemnou vodou a v priebehu roka nepodlieha výkyvom. Z jazera vyteká potok, ktorý je prítokom Osturnianskeho potoka.

Malé jazerá. Na území Spišskej Magury ležia aj dve menšie jazerá: Malé jazierko a Dankovo pleso. Sú prírodnou pamiatkou. Majú nesúvislú vodnú hladinu. Východná časť jazernej panvy je prevažnú časť roka vyplnená vodou, západná časť má močaristý charakter.
www.pieniny.sk/obce/osturna/osturna.html

 

 

 

 

 

 

 

LESNICA (36 km)

Skaly a vrchy obce Lesnica ponúkajú úžasné pohľady na Prielom Dunajca a Lesnického potoka. V prístave sa končí splavovanie Dunajca na slovenskej strane. Obyvatelia zachovávajú ľudové zvyky a majú veľkú zásluhu na udržiavaní pltníckeho remesla. V roku 1996 bola turistom opäť sprístupnená Pieninská cesta, čo umožnilo otvorenie turistického priechodu Lesnica – Szczawnica. V obci funguje lyžiarsky vlek a nachádza sa tu infocentrum Pieninského národného parku.      www.pieniny.sk/obce/lesnica/lesnica.htm

 

HALIGOVSKÉ SKALY

Nachádzajú sa severne od obce Haligovce. Sú jedným z najcennejších a najkrajších útvarov na území Pieninského národného parku. Nachádza sa v nich 18 jaskýň a skalných dier, skalné okná, brány či rôzne vežičky a iné  útvary. Najznámejšou z jaskýň je Aksamitka v Červenej skale (nálezy pamiatok zo staršej kamennej doby) alebo Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou s výrazným skalným oknom (Zbojnícka brána). Jaskyne patria k významným archeologickým náleziskám a sú tiež útočiskom ôsmich druhov netopierov.

V blízkosti Haligovských skál sa nachádza rekreačné zariadenie Goralský dvor. Súčasťou dvora je 14 bungalovov, slovenská reštaurácia, koliba, kemping pre stany, prívesy a skanzen dobových strojov.

Okrem ubytovania ponúka pikniky s goralskou muzikou a doplnkové služby – splavovanie  Dunajca na raftoch a kajakoch, rybolov na miestnom rybníku, fakultatívne výlety, sprievodcovské služby pri turistike, cykloturistike a plavbách výletnou loďou po neďalekej priehrade v Poľsku a v letnej sezóne aj jedinečnú atrakciu – „dojenie baranov…“   www.goralskydvor.sk/

STARÁ ĽUBOVŇA A OKOLIE

Okres Ľubovňa nepatrí rozlohou medzi rozmerné, ale bohatstvom hnuteľných a nehnuteľných pamiatok sa vyrovná aj tým väčším. Má registrovaných 235 pamiatok predstavujúcich sakrálnu architektúru a architektúru dedín a miest.

Je to oblasť s veľmi pestrým zložením obyvateľstva, vďaka ktorému sa môžeme zoznámiť s precíznou architektúrou spišských Nemcov (obec Vyšné Ružbachy) aj s rusínskou a goralskou architektúrou. Okrem toho sa okres môže popýšiť dvoma drevenými kostolíkmi, z ktorých  jeden, v obci Hraničné, bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Druhý kostolík nájdu obdivovatelia a milovníci histórie v Prírodnom múzeu Ľudovej architektúry v Starej Ľubovni, kam bol prevezený z obce Matysová.

Druhou národnou kultúrnou pamiatkou sú maľby na stenách Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Podolínci, ktorý je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Pri mapovaní nehnuteľných kultúrnych pamiatok by sa určite nemal obísť Ľubovniansky hrad, ktorý sa pyšne vypína nad mestom Stará Ľubovňa, a pozostatky hradu Plaveč, kde sa odohrávali významné udalosti, ktoré ovplyvňovali v nemalej miere spoločenský a politický život na našom území.

Veľkú pozornosť si zasluhujú aj chránené územia tohto regiónu. Patrí sem napríklad Jarabinský prielom, Travertínové jazierko Kráter, Litmanovský potok, Skalky pri Údole či Skalná ihla.

Na potulky krásnou prírodou má ľubovniansky región množstvo značených chodníkov pre pešiu turistiku a cykloturistiku.

Prehľad chránených území a kultúrnych pamiatok okresu Stará Ľubovňa

Chránené územia
národné parky Pieninský národný park PIENAP
chránené areály Plavečské štrkoviská Plaveč
prírodné rezervácie Jarabinský prielom Jarabina
Slatina pri Šarišskom Jastrabí Šarišské Jastrabie
národné prírodné rezervácie Čergovský Minčol Kyjov
Prielom Dunajca PIENAP
Prielom Lesnického potoka Lesnica
Haligovské skaly Haligovce
prírodné pamiatky Kyjovské bradielko Kyjov
Litmanovský potok Litmanová
Lysá hora Kyjov
Okrúhly kopec Šarišské Jastrabie
Rebrá Kyjov
Skalky pri Údole Údol
Skalná ihla Hajtovka
Travertínové jazierko Kráter Vyšné Ružbachy
národné prírodné pamiatky Jaskyňa Aksamitka Haligovce
kultúrne pamiatky
národné kultúrne pamiatky Stredoveké nástenné maľby   v rímskokatolíckom kostole Podolínec
kultúrne pamiatky Kostol Panny Márie Hraničné
Kostol sv. Michala Archanjela Matysová Matysová
mestské pamiatkové rezervácie Podolínec

 

STARÁ ĽUBOVŇA (30 km)

Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom.

Najstaršia písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa je z roku 1292.

Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. V roku 1364 kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal ju spod nadvlády hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva. Mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov. Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.

Ďalší vývoj mesta podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia Poľsku v rokoch 1412 až 1772. Mesto začalo prosperovať, dokonca tu pracovala mincovňa, čo je znakom hospodárskeho a spoločenského rozmachu mesta. Po skončení zálohu stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci aj šľachta a stalo sa centrom len širšieho okolia.

 

Medzi najznámejšie historické pamiatky mesta patria:

Kostol sv. Mikuláša

Provinčný dom – bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest. Budova dnes slúži Informačnému centru mesta a je v nej umiestnená  muzeálna expozícia – Dom ľubovnianskeho mešťana. Približuje život strednej vrstvy v 19. storočí, odkrýva záhady (v chodbe na prízemí bola zamurovaná tzv. mramorová ruka, okolo ktorej koluje legenda o oslobodzovaní regrútov počas lapačky), predstavuje remeslá a teší vlastnoručným razením ľubovnianskeho zlatého – mince pre šťastie.    www. marmon.sk

Na vápencovom brale (711 m n.m.) nad mestom sa vypína hrad Ľubovňa. Bol postavený ako strážna pevnosť na obranu hraníc uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka je z roku 1311. V 15. storočí boli pre lepšiu obranu dostavané ďalšie veže a bastión. Neskôr ho však zachvátil veľký požiar. Výraznými prestavbami v 16. a 17. storočí sa vďaka poľskému rodu Ľubomírskych hrad zmenil na unikátnu renesančnú pevnosť s vlastnou kaplnkou.

Na hrade boli uschované poľské korunovačné klenoty a v roku 1768 tu bol väznený známy dobrodruh Móric Beňovský.

K najcennejším objektom patrí hlavná hradná veža, barokový  palác a jeho expozícia dobového nábytku. Zaujímavé sú aj expozície remesiel a cechov rodu Zámojských.

Každoročne sa na hrade konajú Hradné dni a mnoho iných kultúrnych akcií, napríklad výstavy, divadelné a koncertné predstavenia, vystúpenia historického šermu, sokoliarov či nočné prehliadky hradu. www.muzeumsl.sk

Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen. Je národopisnou expozíciou v prírode a patrí k najmladším na Slovensku. Verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov.

Najcennejším exponátom je gréckokatolícky zrubový Kostol sv. Michala Archanjela z Matysovej a jeho ikony pochádzajúce zo 17. storočia.
Drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia a ich zariadenie približujú spôsob života jednoduchých ľudí. V domoch sú nainštalované ukážky ľudových zvykov: narodenie, svadba, Vianoce, Veľká noc…
Návštevníci majú možnosť vidieť aj starú kováčsku dielňu s náradím, pravú hájovňu, školu  a mlyn zo Sulína.

Počas letnej sezóny sa v prírodnom amfiteátri v skanzene organizujú vystúpenia folklórnych skupín a súborov.

Ľubovniansky skanzen ako jediný na Slovensku realizuje projekt Dotykom za poznaním pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov.  www.muzeumsl.sk

Stredoveký vojenský tábor v podhradí láka sprítomnením vojenského života v 16. storočí.

Je ideálnym miestom pre letné tábory, školy v prírode, výlety. Ubytovanie v historických stanoch, streľba z luku, kuše, jazda na koni, sokoliari, stredoveké jedlá a iné atrakcie sú lákadlom, za ktorým sa oplatí prísť. Súčasťou tábora je kapitánsky domček – stredoveká krčma.

V zimných mesiacoch tábor ponúka prírodnú sánkarskú dráhu, klzisko, pre ohlásené skupiny tradičnú spišskú zakáľačku a dobové hostiny.
Stredoveký vojenský tábor je východiskom pre pešiu turistiku do blízkeho lesoparku, na značené turistické trasy a udržiavané bežecké trate (v zimnej sezóne).       www.marmon.sk

Ľubovnianske kúpele sú v súčasnosti prímestské rekreačné stredisko Novej Ľubovne. Nachádza sa v nich náučný chodník, ktorý prechádza časťou historického lesoparku so vzácnymi druhmi drevín. Chodník vedie popri piatich minerálnych prameňoch. Ponúka vyhliadku na blízke obce, Starú Ľubovňu a Vysoké Tatry.

Hotel Sorea v Ľubovnianskych kúpeľoch vďaka svojej ubytovacej kapacite 600 lôžok patrí k najväčším hotelom na Slovensku. V hotelovom športovo-relaxačnom centre je k dispozícii krytý bazén, solárium, sauna, klasické a vodné masáže a rôzne relaxačné procedúry. Športovcov poteší tenisový kurt, volejbalové ihrisko, stolný tenis, biliard, ruské kolky, úschovňa a požičovňa športových potrieb a horských bicyklov.

V zimnej sezóne je lyžiarom k dispozícii priamo pri hoteli 6 lyžiarskych vlekov so zjazdovými traťami rôznej náročnosti a celkovou dĺžkou 4600 metrov. Časť svahu je umelo zasnežovaná a osvetlená pre večerné lyžovanie. V stredisku poskytuje služby lyžiarska škola, lyžiarska škôlka, požičovňa športových potrieb, ski servis a škola snowboardingu.

V okolí kúpeľov sú  vhodné terény pre cykloturistov. Na svoje si prídu hubári, rybári a obľúbené sú aj jazdy na koňoch.     www.sorea.sk

PODOLÍNEC (15 km)

Je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Turistov upúta malebným námestím s renesančnými domami. Dominantou jeho historického jadra je Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jeho interiér zdobia gotické a barokové plastiky, oltárne obrazy, no predovšetkým národná kultúrna pamiatka – stredoveké nástenné maľby z rokov 1360 1430.

Ďalšími cennými pamiatkami sú renesančná zvonica so vzácnym zvonom, Kláštor piaristov s kostolom (v roku 1950 tu bol koncentračný tábor pre príslušníkov násilne zrušených reholí) a mestské hradby, ktoré sa v južnej časti mesta sa takmer úplne dochovali.

Iba málokto vie, že v Podolínci stál v minulosti hrad. Spomína sa v starých dokumentoch  z 15 až 18. storočia, spočiatku ako pevnosť, neskôr ako sídlo hospodárskej správy dedín podolínskeho panstva. Postupne strácal svoj význam, koncom 19. storočia ešte stáli jeho múry, až úplne zanikol. Na jeho mieste dnes stojí mestský dom Ratúš. V súčasnosti je mestský dom o jedno poschodie nižší ako pôvodný hrad a je sídlom mestského úradu.

V meste sa nachádzala aj židovská synagóga. Stála za mestskými hradbami blízko kláštora piaristov. Dnes môžeme nájsť už iba schátraný, krovinami a stromami zarastený židovský cintorín.

Kaplnka sv. Anny na mestskom cintoríne má kľúčový význam pre stredovekú sakrálnu architektúru na Spiši.      www.podolinec.eu

VYŠNÉ RUŽBACHY (22 km)

Sú vyhľadávaným letoviskom, známym predovšetkým svojimi kúpeľmi s liečivými teplými prameňmi. Deväť prameňov dáva asi 150 litrov vody za sekundu s teplotou 19 až 22 °C.

Stavebnou dominantou kúpeľného parku je Biely dom vybudovaný na travertínových skalách.

Zvláštnosťou je ubytovanie v tzv. švajčiarskych domčekoch. V areáli kúpeľov sa nachádzajú príjemné promenádne trasy.

Liečia sa tu nervové, duševné choroby a choroby z povolania.
V blízkosti kúpeľov sa nachádza Travertínové jazierko Kráter. Má priemer 20 metrov, hĺbku 3 metre a teplotu vody 23°C.  Je najväčšie svojho druhu na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. Vysoká teplota a pomerne silná mineralizácia vody zabezpečuje, že ani v zime nezamŕza.

Výborným miestom na  regeneráciu fyzických a duševných síl je termálne kúpalisko Izabela. Má štyri vonkajšie bazény, jeden krytý plavecký bazén, krytý termálny bazén (je v prevádzke celoročne), detské bazény a mnoho iných vodných atrakcií.,

Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia, kultúrnej pamiatky, sa nachádza v ružbašskom travertínovom lome a v jeho bezprostrednom okolí. Od r. 1964 tu umelci zo štrnástich krajín vytvorili 104 kamenných sôch, čím vznikol unikátny prírodný ateliér.

Milovníci zimných športov tu okrem bežeckých tratí nájdu v areáli Ski Parku osem lyžiarskych vlekov s rôznou mierou náročnosti. K atrakciám zimy patria preteky psích záprahov, ktoré sa usporadúvajú  koncom februára.

V lete sú obľúbené  výlety do lesov v pohorí Spišskej  Magury. Značkovanými chodníkmi sa turisti môžu dostať napríklad k Strmej jame (jednému z mnohých ružbašských travertínových kráterov), na Veterný vrch (1112 m), Soviu Poľanu (891 m) či Zbojnícky stôl  (1020 m) s peknými výhľadmi do okolia

V súčasnosti sa v obci Vyšné Ružbachy nachádza množstvo penziónov a ubytovacích zariadení, ktoré poskytujú kvalitné ubytovanie.   www.ruzbachy.sk

PLAVEČ (47 km)

Nachádza sa v doline Popradu medzi Ľubovnianskou vrchovinou a Levočskými vrchmi.

Od 16. storočia sa stáva poddanským mestečkom panstva Plaveč.

231

Nad obcou čnejú ruiny hradu. Hrad bol postavený okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť. Dostal sa do rúk viacerých majiteľov (napr. Bebekovcov, Zápoľských, Horváthovcov, Paločajovcov), dokonca počas husitských bojov sa hradu zmocnili bratríci, na čele s Petrom Aksamitom. Bol niekoľkokrát prebudovaný a upravený natoľko, že sa v roku 1715 v zmysle nariadenia cisára Karola VI. o demolácii hradov vyhol zbúraniu, pretože bol uznaný ako kaštieľ. V roku 1857  hrad postihol ničivý požiar. Odvtedy  pustne.

Dnes sa z kedysi prepychového sídla zachovali iba zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty na severnej strane bývalého hradného areálu.

V katastri obce sa nachádza chránený areál Plavečské štrkoviská. Tvoria ho ostrovné plochy, ktoré vznikli rekultiváciou po odťažení štrkopieskov. Lokalita je významná z hľadiska ochrany viacerých druhov vtákov, ale najmä bobra vodného a vydry riečnej.   www.plavec.sk

 

LITMANOVÁ (39 km)

Obec je typická potočnou radovou zástavbou. Má pozoruhodné na stráňach vybudované drevené maštale a prechodné obydlia majdany.

V okolí obce sa nachádzajú turistické chodníky, po modrej značke je možné prejsť hraničným priechodom do Poľska. V severnej časti obce sa vypínajú Litmanovské skalky, prírodná pamiatka, komplex vápencových brál  a sutí so zaujímavou flórou a faunou. Druhou prírodnou pamiatkou je Litmanovský potok – ľavostranný prítok rieky  Poprad s mimoriadne cennými živočíšnymi spoločenstvami (rybárik obyčajný, trasochvost horský, vydra riečna).  Slúži na vedecko-výskumné a náučno-výchovné ciele.

Na hore Zvir sa nachádza lokalita, kde sa od roku 1990 konajú náboženské púte. Na tomto mieste boli údajné zjavenia presvätej Bohorodičky. Panna Mária sa zjavila dvom dievčatám, vtedy jedenásťročnej Ivete a dvanásťročnej Kataríne v izbičke dreveného zrubu, ktorý dodnes stojí na lúke obkolesenej lesom. Panna Mária sedávala na drevenej lavičke. Predstavila sa ako „nepoškvrnená čistota“. Želala si, aby sa obe dievčatá i ľudia prichádzali na toto miesto modliť. Zjavenia trvali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995, každý mesiac, vždy v nedeľu po prvom piatku. Pri poslednom zjavení Božia Matka sľúbila, že tu ostáva stále prítomná…

Lyžiarske stredisko má päť zjazdových tratí s umelým zasnežovaním a osvetlením. Prevádzkuje lyžiarsku a snowbordovú školu, servis a požičovňu  lyžiarskych potrieb.   www.skilitmanova.sk

 

HNIEZDNE (22 km)

Historickým medzníkom pre slovensko-nemeckú obec bol rok 1412, keď ju uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil na slobodné kráľovské mesto. Ako súčasť spišskej provincie bolo dané do poľského zálohu. Počas zálohu mesto prosperovalo, získalo cenné  privilégiá a zaznamenalo rozvoj remesiel.

Historické pamiatky:

Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja, ktorý je zaujímavý tým, že v ňom mali svoje  oltáre remeselníci (krajčíri, obuvníci, kováči, ale aj zámočníci, stolári, podkúvači, tesári, kožušníci a kolári).

Dvojpodlažné meštianske domy. Ich výstavba sa začala začiatkom 17. storočia v renesančnom slohu a v 18. storočí barokovom slohu. Mnohé sú skrášlené nástennými maľbami. Medzi najvzácnejšie patrí: sv. Rodina, Krst Krista (dom č. 229) alebo socha sv. Floriána z roku 1779 (dom č. 114).

K stavbám z 19. storočia patrí budova starej školy a radnica.

O vyspelosti Hniezdneho svedčí aj fakt, že v 18. storočí mesto malo svoj „špitál“ a neskôr kúpele. Kúpele sa nachádzali pri sírnych prameňoch na juh od obce. Zanikli v roku 1928.

Na ich mieste bolo po 2. svetovej vojne vybudované malé rekreačné stredisko Údolie mládeže. V súčasnosti sa nevyužíva.

V rámci oživenia turistického ruchu severného Spiša vznikol v Hniezdnom Nestville Park. Je to nová expozícia, ktorá návštevníkom predstavuje nevšedný a zaujímavý historický prierez výrobou liehovín a remesiel súvisiacich so spracovaním a uskladnením liehu od najstarších čias,  až po moderné technológie dneška. V závere prehliadky majú návštevníci možnosť vidieť degustačnú miestnosť, ktorá je skvostným dielom miestnych rezbárov. Nachádza sa v nej najväčší rezbársky obraz v Európe. Siedmi slovenskí umeleckí rezbári na ňom pracovali tri roky a je srdcom celej expozície. Prehliadka miestnosti je, pravdaže, spojená aj s malým prekvapením – ochutnávkou výnimočného nápoja z produkcie spoločnosti .  www.nestvillepark.sk

JARABINA (33 km)

Bola centrom drotárskeho remesla na Spiši. Na katastrálnom území obce sa nachádza Jarabinský prielom – chránený prírodný výtvor s rozlohou 5,5 hektára. Vytvára ho potok Malý Lipník, ktorý sa zarezáva do vápencov Dudkovej skaly. Ten sa kľukatí dnom tiesňavy širokej miestami len tri metre. V prielome sa nachádza päť kaskád, „obrie hrnce“ dosahujúce hĺbku až tri metre. Koryto má najmä v spodnej časti prudký spád a zvierajú ho skalné steny, vysoké 10 – 20 metrov.   www.volnycas.sk

 

PUSTOVEC   (18 km)

OLYMPUS DIGITAL CAMERALokalita Pustovec sa nachádza neďaleko obce Toporec. Na starších mapách severného Spiša zaznačená ako Wiiste Kirch (Pustý kostol). Dnes tu niet po kostole ani stopy. Bol pravdepodobne zničený za tatárskej pohromy a kamene z jeho muriva boli použité na stavbu nového görgeyovského kaštieľa v Toporci.

Jediným svedkom minulosti je päťstoročná lipa. Chránený strom rastie za potokom oproti hospodárskym budovám. Obvod kmeňa vo výške 1,3 m je 1 030 cm, výška stromu je 34 m, priemer koruny 25 m. Ide pravdepodobne o najväčšiu a zároveň najzdravšiu lipu veľkolistú na Slovensku.   www. stromy.enviroportal.sk

 

HRANIČNÉ (40 km)

Obec vznikla pravdepodobne z dôvodu stráženia hraníc. Vzácnou kultúrnou pamiatkou Hraničného je drevený kostol karpatského typu. Bol vybudovaný v roku 1785, z jedľového dreva. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

V katastri obce vyvierajú dva minerálne pramene a nachádza sa tu aj opustený židovský cintorín.            www.muzeum.sk/dostol/

 

KAMIENKA (31 km)

Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Z tých čias sa zachovali majdany – pastierske koliby, do ktorých sa na celé leto sťahovali rodiny s dobytkom. V prírodnom amfiteátri sa usporadúvajú festivaly folklórnych súborov ukrajinských a rusínskych obyvateľov.

www. port.sk › Festivaly

Na ochranu tisa obyčajného bola v roku 1997 v katastri obce vyhlásená prírodná rezervácia Kamienska tisina s rozlohou 20 hektárov.

 

LOMNIČKA (18 km)

Obec sa spomína od r. 1294 pod názvom Parva Lomnicka. Nachádza sa tu ranogotický kostol z čias okolo r. 1300 s bohatým umeleckým inventárom a pamätná izba spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá tu žila v r. 1875 – 1882. Každoročne sa na jej počesť koná celoslovenská súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička.   www.osvetalubovna.sk

 

CHMEĽNICA (35 km)

Obec obklopuje prekrásna príroda. V nej môžete nájsť kamenný výtvor Čertova skala, nazývaný tiež Skalná ihla, ktorá je vysoká 12 m, ale aj pozoruhodné bradlo Ľubovnianskej vrchoviny Marmon, kde ťažili mramoru podobný červenkastý vápenec. Používal sa na dekoratívne a stavebné účely ako marmonský mramor (Wawel). V okolí bradla je niekoľko malých jaskýň.

Chmeľnica je známa autentickým nemeckým nárečím. Každoročne sa tu konajú slávnosti spišských Nemcov – Dni nemeckej kultúry. V tieto dni obec zakvitne pestrofarebnými krojmi a v obci znejú nemecké piesne.    www.chmelnica.sk

 

RUŽBAŠSKÁ MÍĽAVA (22 km)

Chatová osada, ktorá vznikla na mieste, kde bývali robotníci raziaci tunel pre železničnú trať Podolínec – Plaveč. Nachádza sa tu autokemping, koliba Nora. V areáli je možné stanovanie,  rybolov a kúpanie v rieke Poprad.

 

ÚDOL (43 km)

Obec leží nad riekou Poprad. Východne od obce je prírodná pamiatka Skalky pri Údole. Tvorí ju osem skalných útvarov, z ktorých tri sú takmer holé a päť je porastených bohatou vegetáciou. Skalné  bralá sú zaujímavé aj z paleontologického hľadiska. Značený turistický chodník privedie turistov k národnej prírodnej rezervácii Minčol (1157 m) s chránenými výtvormi  Lysá hora a Kyjovské bradielko.

V obci pôsobila ukrajinská spisovateľka Irina Nevická. Jej pamätná tabuľa je umiestnená na kultúrnom dome.

 

SULÍN (56 km)

Obec pri meandroch rieky Poprad.

Nachádza sa tu prameň minerálnej vody Sulinka. Sulinka sa požíva ako liečivá voda na choroby dýchacích ciest, črevné a žalúdočné choroby. Už v minulosti bola známa v širokom okolí, dokonca ju plnili  do fliaš a dodávali na domáci aj zahraničný  trh. Vodu plnili do špeciálnych fliaš, nazývaných hlavy, ktoré sa vyrábali v sklárskej hute v Malom Lipníku. Dostala sa do mnohých krajín Európy, ba aj do Spojených štátov.

Turisticky zaujímavý je prielom Popradu, ktorý tu vytvára početné meandre. Na poľskom  brehu sú rekreačné chatové zariadenia. Južne od prameňa sa rozprestiera horský chrbát Sliboň (789 m n. m.) s dobrým výhľadom na meandre rieky.

 

RABŠTÍN  

Vápencový vrchol (842 m n. m.) v Malých Pieninách, nazývaný tiež Havrania skala, siluetou pripomínajúci hradnú zrúcaninu. Významná krajinná dominanta.

V okrese Stará Ľubovňa je 260 km vyznačených turistických chodníkov, ktoré turistov vedú do Pienin, Spišskej Magury, Čergovského pohoria, Ľubovnianskej vrchoviny a Levočských vrchov.

 

POPRAD (27 km)

Územie dnešného mesta a blízkeho okolia bolo osídlené už v praveku. Svedčí  o tom nález odliatku lebky neandertálskeho človeka v neďalekých Gánovciach. Ďalšie nálezy  z kamennej a bronzovej doby potvrdzujú nepretržité osídlenie územia.

V roku 2006 sa na území mesta, v mestskej časti Matejovce, našla kniežacia hrobka pravdepodobne náčelníka germánskeho kmeňa Vandalov. Hrobka pochádza zo 4. storočia a je veľmi dobre zachovaná.

Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, keď sa datujú prvé písomné zmienky o meste. Poprad, spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest, bol v tieni okolitých obcí, najmä Spišskej Soboty. Bol v čoraz väčšej miere osídľovaný nemeckými kolonistami. V 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosilňovanie poľského vplyvu.

V  roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo otvorenie Košicko-Bohumínskej železnice, ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty.

S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier začalo mesto ťažiť z cestovného ruchu.

V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Počas tzv. slovenského štátu bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého zhromažďovali Židov určených na vysťahovanie. Dňa 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu.

Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obcí (Spišská SobotaVeľká, Kvetnica, Stráže pod Tatrami a Matejovce), rozbehnutím mohutnej priemyselnej výroby (vagóny, elektrické spotrebiče) a potravinárskeho priemyslu.

Historické pamiatky:

Tým, že sa Poprad skladá z 5 mestských častí, z ktorých každá bola samostatnou osadou, má najväčší počet kostolov na Slovensku. Prevládajú rímskokatolícke a evanjelické, ale nachádza sa tu aj pravoslávny, gréckokatolícky a baptistický kostol.

Najvýznamnejší a najstarší je Kostol sv. Egídia na námestí. Vznik tejto sakrálnej stavby v gotickom štýle sa datuje do roku 1245. Najzaujímavejším a umelecky najcennejším prvkom interiéru kostola je bohatá fresková výzdoba pochádzajúca z 15. storočia, pokrývajúca takmer kompletne plochu stien. Jej súčasťou je najstaršie vyobrazenie Tatier.

Vedľa kostola sa nachádza zvonica s renesančnou atikou. Blízko nej stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice bol postavený v  klasicistickom štýle podľa projektov Jána Fabriciho. Nachádza sa v ňom náhrobná doska kňaza, náboženského spisovateľa a šľachtica Ondreja Fabriciho (Fabriczyho), ktorý v Poprade pôsobil 41 rokov.

Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie. Kostol je postavený v modernom, ešte nevykryštalizovanom funkcionalistickom slohu. Na konkatedrále je ešte potrebné dokončiť vežu a zvonicu.

Kostol sv. Cyrila a Metoda. Základný kameň posvätil Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave roku 1990. Kostol má v suteréne veľké priestory pre rôzne sympóziá a prednášky. Je tam veľká kongresová sála, miestnosť pre katechétov a farská knižnica s internetom.

Poprad–Veľká

Na námestí stojí katolícky Kostol Jána Evanjelistu. Z jeho pôvodnej neskororománskej stavby z druhej polovice 13. storočia sa zachovala veža a múry lode. Neďaleko kostola stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice vo Veľkej bol postavený začiatkom 19. storočia. V interiéri dominujú obrazy – Posledná večera na predele pochádzajúca z norimberskej školy a Samota ukrižovaného Krista Pána na oltárnom obraze, dielo Jozefa Lercha.

Scherfelov dom

PhMr. Aurel Viliam Scherfel, lekárnik, botanik, vedec a humanista. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré žili a pôsobili na území Veľkej.

Bol členom Spolku spišských lekárnikov, Rakúskeho spolku lekárnikov, Spolku spišských učiteľov, Uhorského karpatského spolku. Patril k zakladateľom Spoločnosti Velického tatranského múzea, ktoré ako riaditeľ spravoval až do svojej smrti.

Deťom, ktoré potrebovali opateru, daroval dom so záhradou pre Nadáciu detskej škôlky Aurela Richarda Juraja Scherfela, ktorý po oprave slúži materskej škole aj v súčasnosti.

Svojím výskumom flóry vo Vysokých Tatrách zostavil niekoľko hodnotných herbárov, ktoré dopĺňajú zbierky Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Podtatranského múzea v Poprade. Kontakt: Scherfelov dom, Scherfelova ulica 1360/36   tel. 0910 890 303

Poprad – Stráže pod Tatrami

Ich vretenovité námestie obkolesujú renesančné priechodové a podchodové domy. Veľa renesančných domov si ešte zachovalo svoj pôvodný vzhľad s charakteristickými sypancami na poschodí. Na konci 18. a začiatku 19. storočia niektoré domy dostali barokovú alebo klasicistickú štukovú výzdobu nad oknami a portálmi s letopočtom a iniciálkami majiteľa.

V hornej časti námestia stojí pôvodne gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa, ďalej sa tu nachádza evanjelický kostol a pieskovcový stĺp s barokovou sochou Panny Márie.

Poprad – Matejovce

Majú svoj rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa aj evanjelický kostol. Ďalšou významnou pamiatkou na námestí je renesančná zvonica zo 17. storočia. Aj Matejovce majú pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.

Poprad – Kvetnica

Kostolík sv. Heleny sa nachádza v peknom prostredí lesoparku. Počas prevádzky liečebného ústavu poskytoval pacientom duchovnú útechu. V roku 1952 prestal kostolík plniť svoje duchovné poslanie a stal sa skladom. Po dôkladnej oprave bol znovu vysvätený.

V roku 1920 bol v Kvetnici založený ústav na liečbu tuberkulózy a respiračných chorôb. Hoci liečebňa zanikla v roku 2008, Kvetnica si aj naďalej zachovala liečebno-rekreačný charakter, hlavne pre obyvateľov mesta Poprad. Je miestom ich regenerácie a oddychu. Návštevníci môžu navštíviť archeologickú lokalitu Zámčisko, náučný chodník, Národnú prírodnú rezerváciu Hranovnícka dubina. V jej severnej časti sa nachádza poľovnícka zvernica  Kvetnica s chovom muflonej a diviačej zveri.

V meste Poprad sa nachádza aj pravoslávny Chrám Povýšenia svätého Kríža, Kostol Bratskej jednoty baptistov a židovská synagóga (dnes v nej sídli tlačiareň).

Na Vajanského ulici v parku stojí budova Podtatranského múzea. Postavili ju v roku 1886 v pseudorenesančnom slohu pre muzeálne účely. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku.

www.muzeumpoprad.sk

Eviduje viac ako 47 000 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh v knižnici múzea. Unikátna je napríklad nemecká gramatika sanskrtu a učebnica turečtiny s priloženou paralelnou arabskou a perzskou gramatikou, staršie hebrejské vydanie známeho právnického diela Šulchan aruch (Prestretý stôl), ktorého autorom je palestínsky rabín Joseph Quaro žijúci v rokoch 1488 – 1578.

Múzeum návštevníkom ponúka najzaujímavejšie zbierky prostredníctvom 10 stálych expozícií, napríklad: Gánovce – životné prostredie neandertálskeho človeka, Pravek a včasný stredovek pod Tatrami, Poprad v storočiach, Príroda známa, Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici, Ľudové plastiky atď.

Múzeum spravuje aj tzv. Wernerov dom v Spišskej Sobote s expozíciami: Cechy a remeslá, Meštianske bývanie, Vznešenosť a pokora.

Tatranská Galéria. Expozície Tatranskej galérie sa nachádzajú  na viacerých miestach. Svoje sídlo však má v bývalej parnej elektrárni, ktorá je dedičstvom z čias Uhorska. Postavila ju firma Siemens – Schuckert v roku 1912, aby napájala tatranskú elektrickú železnicu. Fungovala do roku 1956.

V poslednom desaťročí Tatranská Galéria upútala pozornosť kultúrnej verejnosti viacerými rozsiahlymi výstavnými projektmi a podujatiami. Svoj unikátny priestor poskytuje nielen výtvarným umelcom, ale aj umelcom z oblasti súčasného tanca, hudby a divadla. Medzi najnavštevovanejšie akcie patria  Hry s umením. Prezentujú tvorbu profesionálnych výtvarníkov a študentov umeleckých škôl.         www.tatragaleria.sk

Žltý dom Vincenta van Gogha

Prvá súkromná galéria na Slovensku. Postavil ju a 11. septembra 1993 otvoril Vincent Polakovič, obdivovateľ známeho umelca. Počas svojho pôsobenia zorganizovala viacero výstav slovenských výtvarníkov nielen u nás, ale aj v zahraničí. V roku 2000 bola činnosť galérie Žltý dom oficiálne ukončená.

Vincent Polakovič však pôsobí ako riaditeľ prvého súkromného múzea moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave-Čunove.

Poprad – Spišská Sobota

Spišská Sobota je klenotom architektonických a umeleckých pamiatok na Spiši. Bola jedným z najvýznamnejších spišských miest. Hospodársky rozkvet zaznamenala ako obchodné a remeselné centrum najmä v 17. a 18. storočí (v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov).

Spomedzi všetkých mestských častí si táto mestská časť Popradu uchovala svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť až do dnešných dní. V  roku 1950 bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Spišskej Sobote sa zachovali gotické, renesančné i barokové meštianske domy. Prevažná časť pochádza zo 16. a 17. storočia. Mnohé z nich v súčasnosti poskytujú reštauračné a hotelové služby, v niektorých sú umiestnené kultúrne a štátne inštitúcie. Významný je napríklad dom, v ktorom bol ubytovaný kráľ Matej Korvín, dom bývalej základnej školy, radnica a pobočka Podtatranského múzea.

Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je pôvodne neskororománsky Kostol sv. Juraja z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný. Neskorogotický hlavný oltár je z roku 1516 a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče.

Ďalšími hodnotnými pamiatkami sú: Kaplnka sv. Anny, renesančná zvonica a klasicistický evanjelický kostol.

K známym rodákom mesta patrí sochár a rezbár Ján Brokoff. Založil významnú sochársku a rezbársku dielňu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí socha sv. Jána Nepomuckého, umiestnená na Karlovom moste v Prahe.

V Spišskej Sobote sa narodila a žila Zuzana Hönschová, manželka slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského.

Spišská Sobota bolo centrom zdravotníckej starostlivosti. V roku 1890 tu vznikla stanica prvej pomoci odbočky Červeného kríža, ktorej dom a dvor darovala Alica Majunková, vdova po známom sobotskom architektovi pôsobiacom najmä vo Vysokých Tatrách Gedeonovi Majunkem. V roku 1911 vznikla Nemocnica Tatra na pozemkoch pri evanjelickom kostole,  na konci Sobotského námestia. Úspešne ju rozšíril veľký humanista a lekár MUDr. Augustín Szász .

V súčasnosti Spišská Sobota plní svoju úlohu historicko-turistického centra.    www.spsobota.szm.sk

Aquacity Poprad – celoročné stredisko oddychu a zábavy bolo otvorené v roku 2003 a dnes ho každoročne navštívi približne jeden milión zákazníkov. Okrem veľkého krytého bazéna sa tu nachádzajú celoročne otvorené nekryté vodné plochy s teplotou vody 36 až 38 °C.

Aquapark ponúka aj možnosť rehabilitácie a relaxu. Okrem bazénového centra Blue Sapphire sú tu vírivky i množstvo perličkových sedadiel a lôžok s masážnymi dýzami. Návštevník má k dispozícii wellness centrum Vitálny svet s ponukou tradičných i menej obvyklých procedúr. Môže si napríklad vyskúšať sauny rôznych druhov, pobyt v miestnosti so snehom, inhalácie či niekoľko typov solárií.

K atrakciám patrí: aquazorbing, wellness centrum Vitálny svet, Lano Park – lanová  prekážková dráha, Laser show, fitnescentrá, spinning centrum, vodný volejbal.

Pre deti sú pripravené 2 vonkajšie bazény, detský bazén pre najmenších, Mayská pyramída (20-metrová stavba obklopená zábavnými bazénmi), tobogany, šmýkačky a ihriská. K dispozícií je ubytovací komplex, bufety, reštaurácie a bary. V areáli sa konajú obľúbené letné festivaly: napríklad Fan rádio festival – Pohoda, Fest Europa 2 a ďalšie.   www.aquacity.sk

Cyklistický chodník

Milovníci bicyklov aj kolieskových korčúľ sa môžu tešiť na cyklochodník Poprad – Svit.  Z väčšej časti vedie popri rieke Poprad. Prístup na cyklochodník je z dvoch najväčších popradských sídlisk Západ a Juh. Vo Svite je pozdĺž chodníka niekoľko bufetov a reštaurácií, kde je možné sa občerstviť. Chodník sa končí za Svitom na začiatku Lopušnej doliny, odkiaľ sa dá pokračovať po cyklotrasách ďalej. Je zjazdný aj v zimnom období.

V roku 2010 bola do užívania odovzdaná trasa spájajúca mesto s Kvetnicou, ktorá vedie z časti mesta Juh III k strelnici, a ďalšie dva kilometre cyklistického chodníka, spájajúceho sídlisko Juh VI s lesoparkom v Kvetnici.

Viacúčelová športová hala Aréna Poprad patrí medzi najmodernejšie športové haly v Európe. Ponúka široké možnosti využitia od športových sústredení, súťaží, medzinárodných podujatí, vystúpení skupín, speváckych koncertov až po výstavy, konferencie, pracovné porady a iné spoločenské podujatia.      www.arenapoprad.sk

Letisko Poprad-Tatry je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej Európe.

Medzi pravidelné podujatia v Poprade patrí už od roku 1993 Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (v roku 1994) bol aj sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu.

V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo sveta. Medzi ďalšie pravidelné a obľúbené podujatia patrí Vianočný jarmok.

SVIT (35 km)

Základom dnešného mesta bola továreň na syntetické vlákna, ktorú dal postaviť r. 1934 český veľkokapitalista Baťa. Oficiálne sa volala Slovenská viskózová továreň, z čoho vznikla skratka a neskôr miestny názov Svit.

V Baťovej réžii vyrástlo popri továrňach obytné sídlisko s plnou občianskou vybavenosťou, ktoré sa postupne stalo moderným priemyselným mestom. Typickou črtou týchto stavieb bola neomietnutá tehlová fasáda.

Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a. s., Tatrasvit, a. s. a Výskumným ústavom chemických vlákien. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien, celofánu, fólií a ich tlačou, Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch.

V juhozápadnej časti mesta leží Lopušná dolina, kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko (bližšie v kapitole Lučivná), hotel Lopušná a horská chata Tatrasvit.

V juhovýchodnej časti mesta sa nachádza plaváreň s 25 m bazénom a detským bazénom, parnou saunou, posilňovňou, masážami a vaňovými kúpeľami.

 

BATIZOVCE (36 km)

Dominantami tejto podtatranskej obce sú evanjelický kostol, katolícky kostol a barokový kaštieľ. V súčasnosti je v kaštieli umiestnené zariadenie pre dospelých zdravotne postihnutých klientov v sociálnej núdzi.

Na juhozápade obce sa nachádzajú ložiská štrkopieskov. Intenzívna ťažba sa začala po roku 1930 a podnik Štrkopiesky funguje dodnes. Na mieste ťažby dnes nájdete zatopené umelé jazerá.

GÁNOVCE (31 km)

Historická obec je po prvý raz písomne doložená roku 1317 ako Villa Ganau. Súčasťou obce je i časť Filice. Obe obce patrili ku kopijníckym obciam, ktoré mali vojenskú, resp. strážnu funkciu.

Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne pri nich vyrástla kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský pavilón. V rokoch 1877 – 79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou. Prameň existuje aj v súčasnosti, ale už mimo prevádzky. Kúpele fungovali do roku 1992, potom chátrali. Od roku 2010 sú postupne obnovované a znovu ponúkajú svoje služby.      www.aquaspaganovce.sk

Gánovce sú známe nielen minerálnymi prameňmi. V zastavanej časti obce sa nachádzajú  ďalšie pamiatky evidované ako Travertíny I., II. a III. Sú to prírodné travertínové výtvory. Na území jedného z nich bol v roku 1926 nájdený odliatok lebky neandertálca a iné hodnotné nálezy (odtlačky vretennej a lýtkovej kosti neandertálca, početné fosílie živočíchov aj rastlín).

Tomuto nálezu, ktorý má celosvetový význam, je venovaná aj samostatná stála expozícia v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bola otvorená v roku 1969.

O nálezoch vyšli vedecké práce našich i zahraničných archeológov. Odliatok lebky je uložený v Národnom múzeu v Prahe a ďalšie nálezy sú uložené v Nitre a v Podtatranskom  múzeu v Poprade.

K pamätihodnostiam obce patrí aj ranogotický kostol z trinásteho storočia so stredovekými nástennými maľbami a klasická kúria z polovice devätnásteho storočia.

GERLACHOV (31 km)

Vznik obce sa datuje do obdobia po tatárskom vpáde. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorí sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka pretekajúceho obcou.

Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a výrobou tatranského oleja (terpentínu). Historicky známa je okolnosť, že gerlachovský farár Samuel Augustini Abhortis výrobou tohto oleja  vynikol tak, že jeho meno bolo známe aj v ďalekých krajinách.

Okrem roľníctva a výroby oleja bola obec známa aj bielením plátna a šitím odevov a krojov.

Historické pamiatky:

Zvyšky ranogotického kostola z 13. storočia, evanjelický kostol z roku 1800, kamenný most z roku 1865 a Gerlachovská izba – malé miestne múzeum.

V Gerlachove sa nachádza pomník rodákom padlým v 2. svetovej vojne a cintorín  vojakov padlých na území obce (v septembri 1944 na zadnej strane Gerlachovského štítu havarovalo lietadlo, ktoré viezlo 24 príslušníkov Československej brigády. O dva roky neskôr Vojenská správa v Poprade spolu s Horskou službou začala s exhumáciou tragicky zosnulých vojakov na mieste nehody. Ich pozostatky boli čestne pochované na gerlachovskom cintoríne).

Na ich počesť sa v obci organizujú preteky bežeckých lyžiarov Memoriál 24 padlých hrdinov SNP – súčasť série medzinárodných pretekov FIS – Slavic Cup. Druhým gerlachovským memoriálom je Memoriál Dr. Michala Guhra (preteky na kolieskových lyžiach).

V okolí obce sú kvalitné bežecké trate využívané v zime aj v lete, cyklistické chodníky a mnoho možností ubytovania v súkromí i v malých penziónoch.

 

LUČIVNÁ (39 km)

Pôvodný názov Leuchva pochádza zo začiatku 15. storočia. V jej vlastníctve sa striedali rôzni zemepáni, šľachtici, ba obec pamätá aj kráľa Mateja Korvína. Výrazne sa do dejín zapísali najmä rodiny grófov Tökölyovcov a Szakmáryovcov. Niektorí z nich si zvolili park miestneho kaštieľa za miesto posledného odpočinku. Ich pozostatky sú uložené v krypte.

Obec má dva kostoly. Románsko-gotický, zasvätený sv. Martinovi, a evanjelický. K his-torickým pamiatkam patrí aj kaštieľ zo začiatku 17. storočia. V súčastnosti je kaštieľ zreštaurovaný a ponúka ubytovanie v 23 izbách rôznej kategórie.

V rokoch 1866 – 1872 gróf Danáth Várady-Szakmáry dal v blízkosti dediny postaviť drevený hotel a 26 hektárov lesa upravil na park. Tým boli dané základy prírodných liečebných kúpeľov. Ihličnaté lesy a značná nadmorská výška (816 m n.m.) klimaticky blahodarne pôsobia pri pľúcnych chorobách.

V súčasnosti sa zariadenie nazýva Tatranské kúpele – Lučivná a patrí medzi najväčšie   a najmodernejšie detské kúpele na Slovensku. Sú zamerané predovšetkým na liečbu detských pacientov s nešpecifickými chorobami dýchacích ciest a niektorými alergickými ochoreniami.  V areáli sa nachádza šesť liečebných oddelení, detské parky a polyfunkčné ihriská, ktoré sa využívajú v rámci liečebnej telesnej výchovy a na oddych.     www.tkl.sk

Do katastra obce patrí Lopušná dolina, známa svojimi rekreačnými a športovými zariadeniami špecializovanými na zimnú a letnú rekreáciu.

Ski centrum Lopušná dolina tvoria tri strediská – Lopušná dolina – SKI CHEM, Lopušná dolina – SKI TATRY a SNOWPARK Lučivná. Jednotlivé strediská sú medzi sebou prepojené a ponúkajú tak návštevníkom široké spektrum zjazdoviek s rôznou obťažnosťou. Spolu sa tu nachádza 14 vlekov, všetky trate sú zasnežované aj technickým snehom.

Stredisko ponúka ski servis, požičovňu, detský kútik. Samozrejmosťou  je večerné lyžovanie a priaznivci bežeckého lyžovania môžu využiť 5 km upravovaných tratí.

V stredisku SKICHEM je situovaná U-rampa pre snowboard na osobitnom svahu pre snowboardistov s ponukou terénnych prekážok i nainštalovaných bariér, lavičiek a zábradlí. Stredisko SNOWPARK Lučivná ponúka zapožičiavanie snežných skútrov a snowubing. www.skichem.sk

ŠTÔLA (42 km)

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1330. Základom bol majer benediktínskeho kláštora, okolo ktorého vyrástla dnešná obec. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, pastierstvom drevorubačstvom, výrobou limbového oleja. Z obce pochádzali aj viacerí horskí vodcovia. Štôla bola typickou malou gazdovskou dedinou. Zvláštnymi gazdovskými staviskami boli tzv. hlemajzy – sypance na zrno, postavené na spôsob dreveného zrubu. Proti požiaru boli zvnútra i zvonku obhádzané silnou vrstvou hliny. Hlemajz slúžil nielen na uskladnenie obilia a iných potravín, ale aj šatstva či obuvi. Zvyčajne ho stavali a užívali dvaja, či viacerí vlastníci. V Štôle stoja ešte štyri hlemajzy (slúžia ako skladové priestory).

Po roku 1920 začali Štôlu objavovať milovníci hôr, najmä z Čiech a Moravy. Patril k nim aj známy etnograf, fotograf a filmár prof. Karola Plicka, ktorý Štôlu nielen navštevoval, ale mal tu letné prázdninové sídlo v murovanom dome u „Amerikánky“ (terajšie číslo 12).      Drevený zrubový dom v goralskom štýle si v Štôle postavil aj prof. Josef Vydra z Moravy (terajšie číslo 57).

Významnými pamiatkami v obci sú evanjelický kostol s oltárnym obrazom od popredného slovenského maliara P. M. Bohúňa a vojenský cintorín, na ktorom sú pochovaní slovenskí a sovietski vojaci z 2. svetovej vojny.

Štôla je vyhľadávaným miestom dovoleniek v letnom i zimnom období, má množstvo turistických zariadení, chát, penziónov, ako aj ubytovanie v súkromí. V Štôle sú upravované bežecké trate, klzisko a možnosť rekreačnej jazdy na koňoch. Priamo z obce vedie náučný chodník blízkym okolím a cyklotrasy.

 

VEĽKÝ  SLAVKOV (25 km)

Najstaršia zmienka o obci  pochádza z roku 1251. Obec kedysi ležala severnejšie, bližšie k Tatrám a jej chotár siahal hlboko do Vysokých Tatier. Jeden z najvýznamnejších štítov má názov Slavkovský štít (2452 m). Písomná zmienka o trojdňovom výstupe na tento štít v júni 1664 sa zachovala vďaka Jurajovi Bucholtzovi v opise z roku 1718.

K významným rodákom patrí: Michal Guhr st. – jeden zo zakladateľov  Tatranskej Polianky, jeho syn Dr. Michal Guhr ml., lekár, priekopník lyžovania a sánkovania, a hotelier Pavel Weszter.

Historické pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja apoštolaevanjelický reformačný chrám a  rodný dom Dr. Guhra na Ul. kpt. Morávku.

V obci pôsobí Stredisko evanjelickej Diakonie – Dom na polceste. Hlavným cieľom zariadenia je poskytovanie pomoci mladým mužom, ktorí po skončení ústavnej starostlivosti musia  opustiť detské domovy, a mladým ľuďom, ktorí sa vo svojom živote dostali do krízovej situácie (bezdomovci, narkomani, asociáli).

Veľký Slavkov je dnes modernou obcou a svojou polohou sa stáva ideálnym východiskom pre návštevníkov Vysokých Tatier (je s nimi a s Popradom  prepojený  železničnou traťou).

Turistom ponúka ubytovanie a stravovanie v moderných zariadeniach (apartmány). V širokom okolí je ponukou tradičných slovenských jedál a špecialít známy Salaš Slavkov. V chotári obce sa nachádza hotel Autis, chatová osada Aplent Tatry Holliday a veľmi zaujímavý je i komplex Greenfield Holidays – Tatry Holidays Resort.

MLYNICA (23 km)

279

Mlynica je malebná pokojná  obec pod Tatrami. Jej názov vznikol  podľa mlynov, ktoré tu kedysi stáli. Ako prvá na Spiši prijala protestantizmus. Dedina je v okolí známa aj tým, že tu vyrástlo viacero horských vodcov zvučných mien.

V obci sa nachádza pôvodne románsky rímskokatolícky Kostol sv. Margity Antiochijskej a klasicistický evanjelický kostol (v súčasnosti využívaný na muzeálne účely).

Atrakciou obce je Múzeum historických vozidiel. Zriadil ho Tatranský veteran car club Poprad. Expozícia obsahuje asi 15 automobilov a 15 motocyklov. Najstaršie sú z 20. rokov minulého storočia, tie najmladšie zo 60. rokov. Zaujímavé sú napríklad predvojnové motocykle Ariel, BMW, Ogar či Harley Davidson. Z áut zaujme hodnotná zbierka vozidiel značky Tatra. Od typu 12, cez 30, 57 – Hadimrška, 87, Tatraplán až po 603. Takmer za každým exponátom sa skrýva zaujímavý osud.     www.muzeum.sk

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA (52 km)

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky.

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.

Liptovská Teplička – Dedina roka 2007 – je organizátorom folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou. Je to festival spevu, tanca a zvykov vo vystúpeniach profesionálnych i amatérskych folklórnych skupín z celého Slovenska i zahraničia.

Zaujímavosťou obce je aj údajný európsky unikát – pivničky. Sú to pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Dosahujú hĺbku okolo 2,5-3 m a majú hruškovitý tvar. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Vďaka vápencu, do ktorého sú vyhĺbené, a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zelenina (najmä zemiaky) udrží pomerne dobrú kvalitu po celý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov.

Teplický dom je pôvodne zariadená chalúpka. Nachádza sa tu tradičné vybavenie domácnosti horského roľníka (napríklad typická pec – kopa).

Svedectvo o histórii podáva aj výstava fotografií Mgr. Mira Jozefa Repku Zo starej Tep-ličky doplnená o historické predmety. Je inštalovaná v Teplickej  izbe, na ulici Teplická 48.    tel: +421 (52) 788 49 11

 Lyžiarske stredisko Ski Park

Toto stredisko poskytuje upravené zjazdovky vhodné pre začiatočníkov aj pre skúsených lyžiarov. Lyžiarsky areál má 3 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 2100 osôb za hodinu, je vybavený zasnežovacím zariadením. Lyžiarske trate sú vhodné aj pre deti. Na svoje si  prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania. www.liptovskateplicka.sk/tag/skipark

ŠUŇAVA (45 km)

Podtatranská obec vznikla spojením predtým samostatných obcí Nižná Šuňava a Vyšná Šuňava. Nižná Šuňava sa spomína v roku 1321. Patrila cisterciátskemu opátstvu v Spišskom Štiavniku. Vyšná Šuňava vznikla na území darovanom Bohumírovi z Liptova. V 14. storočí ju vlastnili Sentivániovci, neskôr patrila kartuziánom, potom jezuitom.

K historickým pamiatkam patrí Kostol všetkých svätých (v Nižnej Šuňave) a Kostol sv. Mikuláša (vo Vyšnej Šuňave).

Šuňava stojí na mieste, o ktorom sa hovorí aj ako o hydrologickej streche strednej Európy. V obci je priamo na rozvodí postavený rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša. Zrážková voda, ktorá spadne na východnú časť obce, odteká potokom Lopušná, prameniacim v obci, do rieky Poprad, potom povodím Dunajca, v Poľsku sa vlieva do Visly a tá do Baltického mora. Voda zo západnej časti obce odteká Šuňavským potokom do Váhu, ktorý sa vlieva do Dunaja a ten Čierneho mora.

Obec vybudovala park, ktorý nesie názov – Park dvoch morí. Architektonicky znázorňuje dynamiku a pohyb kvapky vody a jej cestu do mora (tvary sú vysadené z kríkov).

Country Club Šuňava každoročne usporadúva vo fašiangovom období Country ples a tretí augustový víkend aj festival country, folk, bluegrass a trampskej hudby s názvom Country weekend Šuňava.

Každoročne sa ho zúčastňuje množstvo skvelých hudobných skupín a jednotlivcov.

Cez Šuňavu vedie tzv. osmičkový okruh. Je to cyklotrasa s kratšími, ale peknými zjazdmi z Popradu cez Smolnícke sedlo do Lupošnej doliny, Šuňavy a späť (priemerný čas 2 hod a vzdialenosť 32 km).

 

MENGUSOVCE (40 km)

292

Sú vstupnou bránou do Vysokých Tatier. Za najvýznamnejšie kultúrne pamiatky obce sú považované: evanjelický Kostol najsvätejšej Trojice, zvonica, katolícky Kostol sv. Tomáša a modlitebňa babtistov.

V obci pôsobí Športový jazdecký klub Jagal a Hipotur. Poskytujú kurzy jazdenia  pre začiatočníkov, prechádzky v sedle so sprievodom, jazdu na kočiari, na saniach či skijoring – ťahanie lyžiara koňom. Kratšie trasy sú orientované na kataster obce Mengusovce, celodenné výlety vedú k rôznym zaujímavým cieľom v okolí. Skúsení jazdci si môžu trúfnuť i na výlet do vysokohorského prostredia Vysokých Tatier.   www.hipotur.sk

Už pätnásť rokov organizujú jazdecké kluby v Mengusovciach športové jazdecké preteky  Mengusovské rodeo – Memoriál Jána Gálla. Súťaž sa uskutočňuje v šiestich zaujímavých disciplínach. Počas dňa sú pre deti pripravené detské atrakcie.

 

SPIŠSKÝ ŠTIAVNIK (39 km)

Prvá pí­somná zmienka o obci po­chá­dza z roku 1246, kde sa spomína  ako opát­stvo re­hole cis­ter­ciá­nov. Neskôr obec patrila viacerým šľachtickým rodom (Tökölyovcom, Tur­zov­com Las­kým..), potom je­zu­itom a po vzniku Spiš­ského bis­kup­stva roku 1776 prešla do jeho vlastníctva.

Historické pamiatky: gotický rímskokatolícky kostol z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18. storočí, renesančný kaštieľ postavený na mieste stredovekého kláštora a rozšírený podľa návrhu D. Jurkoviča.

Začiatkom leta (v júni) sa v Spišskom Štiavniku usporadúvajú obľúbené jazdecké preteky o Štiavnickú podkovu.

 

LEVOČA (40 km)

Levoča vďaka množstvu historických pamiatok a umeleckých skvostov patrí k najkrajším historickým mestám na Slovensku. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a jej historické jadro je od roku 2009 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Levoča vznikla po tatárskom spustošení lokality v polovici 13. storočia. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha“, je listina Bela IV. z roku 1249. Neskôr sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov a čoskoro kráľovským  mestom.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu. Táto výsada prikazovala zahraničným kupcom zostať v meste 15 dní a ponúkať svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. Levočania boli oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania. Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a viacerým výsadám nastalo pre mesto obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel.

Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili veľké škody. Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolať tieto pohromy a udržať si svoje významné postavenie až do konca 16. storočia. Slúži ku cti mesta, že už od 15. storočia podporovalo vzdelanosť a časť financií dávalo na školy. Bola tu tiež knižnica, lekáreň, kúpele a tlačiareň. Levoča bola kultúrnym centrom reformácie na Slovensku.

Mesto začína pomaly upadať počas protihabsburgovského povstania v 17. storočí. Napriek tomu zostáva centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Vtedy na známe levočské lýceum prišli po zosadení Ľudovíta Štúra z funkcie zástupcu profesora na Katedre reči a literatúry československej na bratislavskom evanjelickom lýceu  jeho žiaci, na čele s Jankom Franciscim. Tu po prvýkrát zaznela slovenská hymna Nad Tatrou sa blýska. V Levoči študoval aj Ján Botto, Janko Kráľ, Ľudovít Kubáni, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár.

Dnes je Levoča okresným mestom. Jej najväčšou cennosťou je dedičstvo predkov – umelecké i architektonické skvosty, pre ktoré ju štát už v roku 1950 vyhlásil za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V štýlových zreštaurovaných priestoroch sa nachádzajú centrá spoločenského, kultúrneho i ekonomického života mesta.

Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené meštianskymi domami. Je najväčším gotickým námestím na Slovensku. Jeho plocha 4,4 ha dokazuje význam mesta, v ktorom pulzoval bohatý obchodný život. V prípade nepriaznivého počasia ako trhovisko slúžili arkádové podlubia radnice a meštianskych domov. Námestie obklopuje 65 zachovalých meštianskych domov. Stoja v radovej zástavbe a boli renesančne prestavané a upravené v 18. a 19. storočí. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Máriášiho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, budova divadla, veľký a malý župný dom.

V strede námestia sú situované najvýznamnejšie budovy mesta: radnica so zvonicou – symbol svetskej moci, Chrám sv. Jakuba – reprezentuje duchovný život, obchodný dom – centrum hospodárskeho života.

Chrám svätého Jakuba, druhý najväčší kostol na Slovensku, je jedinečnou kultúrnou pamiatkou. Pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár (Oltár sv. Jakuba), vysoký 18,6 metra a široký 6 metrov – najvyšší gotický oltár na svete. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána Evanjelistu. V predele sa nachádza skupina Poslednej večere. K ďalším pamiatkam patrí Oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t. j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, Oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica a gotické nástenné maľby. Dielo Majstra Pavla je národnou kultúrnou pamiatkou a kostol je múzeom sakrálneho umenia stredoveku.

Okrem gotického oltára je národnou pamiatkou aj dielo Jána Szilassyho – monštrancie, kalichy a iné bohoslužobné predmety vyzdobené emailovým a tepaným dekorom, vykladané drahokamami a českými granátmi.

Levočská radnica. Jej pôvod siaha do 15. storočia. Pôvodná budova radnice zhorela pri veľkom požiari v 16. storočí. V roku 1615 ju opravili, rozšírili, pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá  slúžila ako zvonica. V radnici má svoje expozície Slovenské národné múzeum.  Pred radnicou symbolicky stojí stredoveký pranier pre ženy – klietka hanby.        www.spisskemuzeum.com

Obchodný dom spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, v  roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli neskôr spojené do jedného celku a slúžili ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes slúži na administratívne účely.

Zo sakrálnych stavieb je cenný evanjelický kostol s hodnotnou knižnicou, minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách (nachádza sa tu jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku) a Kostol sv. Ducha s kláštorom minoritov, ktorý sa nachádza pri Košickej bráne.

Veľký župný dom stojí na severnej strane námestia. Jeho projektantom bol známy  architekt Anton Povolný. Budova je postavená v klasicistickom štýle a je najvýznamnejšou spomedzi všetkých župných domov v bývalom Uhorsku. Architektonicky je na Slovensku ojedinelým zjavom.

Na západnej strane námestia sa nachádza zrekonštruovaná budova Mestského divadla. V tomto kultúrno-spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení a kultúrnych podujatí.

Život a dielo jedného z najväčších majstrov neskorej gotiky Majstra Pavla z Levoče predstavuje expozícia v meštianskom dome č. 20, ktorého fasáda upúta motívom mušle.

Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km. Na dverách ukotvených v mestských  hradbách bol nájdený tajomný obraz Levočskej bielej pani Juliany Korponayovej. Podľa povesti bola Juliana milenkou kuruckého veliteľa Andrášiho a vpustila nepriateľské vojská tajnou bránou do mesta. Za svoj čin bola v Györi sťatá…

Z mestského opevnenia sú zreštaurované viaceré bašty, veže a tiež Košická a Menhardská brána.

Dominantou Levoče je Mariánska hora. Tvorí ju strmý kopec s neogotickým kostolom. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku, kde sa každoročne začiatkom júla konajú pravidelné púte. Predpokladá sa, že kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu. V roku 1995 navštívil Mariánsku horu Svätý Otec, pápež Ján Pavol II.     rkc.levoca.sk/put.html

Múzeum špeciálneho školstva je umiestnené v renomovanej budove v historickom jadre Levoče. Základom jeho zbierok sa stala tzv. Gaňova knižnica (V. Gaňo – priekopník  špeciálnej pedagogiky na Slovensku), doplnená o ďalšie dokumenty a exponáty.  www.msslevoca.sk

V dome č. 26 sa nachádzala tlačiareň Vavrinca Brewera. Bol tu vydaný krásny drevorytmi zdobený štvorjazyčný Orbit pictus Jána Amosa Komenského a významné vydanie slovenského kancionála Juraja Tranovského Tranoscius.

V Levoči vznikol v roku 1922 prvý ústav pre slepcov na Slovensku. Dnes je to moderná základná škola – Spojená škola internátna, ktorá vzdeláva žiakov nevidiacich, slabozrakých i kombinovane postihnutých.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu je jediným celonárodným knižnično-informačným centrom v Slovenskej republike, ktoré pôsobí v oblasti šírenia informácií nevidiacim, slabozrakým a inak zdravotne postihnutým.

Mesto Levoča pravidelne organizuje:

  • turistické a športové podujatia pre širokú verejnosť (Trojkráľový výstup na Brezovú, lyžiarsky turistický prechod cez Levočské vrchy),
  • cyklus koncertov – Levočská hudobná jar,  Levočská hudobná jeseň a Levočské babie leto,
  • krajskú súťažnú prehliadku neprofesionálneho divadla – Krajská scénická žatva (apríl),
  • netradičné prehliadky múzejných expozícií – Noc múzeí (máj),
  • Hradohranie – celodenný program pre žiakov pátrajúcich po histórii Spišského hradu a regiónu (máj, jún),
  • celoštátnu súťažnú postupovú prehliadku amatérskeho alternatívneho divadla – Exit (jún),  – Dni Majstra Pavla (júl, august) –  medzinárodný festival a v rámci neho podujatie pod názvom Tajomná Levoča. Vtedy môžu návštevníci na Námestí Majstra Pavla, v Mestskom divadle a v kostoloch vidieť prezentáciu rôznych kultúrnych telies. V ponuke je hudba, film, tanec, divadlo, svetelná šou, ohňostroj i diskotéka.
  • Počas víkendu prebieha Karpatský remeselný trh. Predstavujú  sa na ňom remeselníci a majstri tradičných ľudovoumeleckých výrobkov z Poľska, Slovenska, Česka a prezentujú svoje zručnosti.   www.levoca.sk

 

LEVOČSKÁ DOLINA (43 km)

Je mestskou časťou Levoče. Táto mestská časť je ľudovo nazývaná jednoducho Dolina. V minulosti bola samostatnou obcou a svojím spôsobom ju jej obyvatelia považujú za dedinu.   V súčasnosti sa v Levočskej Doline nachádza lyžiarsky vlek, vodná nádrž a budujú sa wellness centrá.

Lyžiarske stredisko Ski Centre

Ponúka skvelú lyžovačku v nádhernej prírodnej scenérii 6 km od mesta Levoča. Stredisko je vhodné pre zdatných i menej zdatných lyžiarov, aj pre lyžiarske kurzy. Má k  dispozícií  štyri lyžiarske vleky a detský lanový vlek. Všetky štyri zjazdovky sú zasnežované technickým snehom a pravidelne upravované. Udržiavané sú aj bežecké trate v dĺžke približne 10 km. V stredisku nájdete parkovisko, ski servis, lyžiarsku školu a škôlku, požičovňu lyží, reštauráciu, rýchle občerstvenie a ubytovanie.      www.skicentrelevoca.sk

Lyžiarske stredisko Levoča – Závada zasahuje do regiónov Slovenský raj – južný Spiš. Celková dĺžka zjazdoviek je 4,8 km. V areáli strediska Levoča – Závada sa nachádzajú 2 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1126 osôb za hodinu. V lyžiarskom stredisku si na svoje prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže v stredisku je 15 km udržiavaných tratí.

Neveľká vodná nádrž Levoča sa nachádza približne 3 km od centra mesta. Okrem širokej ponuky vodných športov je pre návštevníkov k dispozícii plážový volejbal, cykloturistika či pešia turistika.

Pláže priehrady sú trávnaté a vhodné aj pre malé deti. Vo svojej chate ponúka Správa účelových zariadení mesta Levoča možnosť zapožičania člnov a vodných bicyklov. Na svoje si prídu aj priaznivci rybolovu, na ktorých čakajú pstruhy, liene a iné druhý rýb.  www.levoca.sk

DREVENÍK

Národná prírodná rezervácia Dreveník, najväčšie travertínové územie na Slovensku, je travertínová kopa tvaru stolovej hory. Nachádza sa tu množstvo skalných útvarov, závrtov, puklín, ľadových a kvapľových jaskýň vytvorených prameňmi minerálnych vôd na tekto-nickom zlome.

Územie je pozoruhodné aj svojou vegetáciou (zákonom chránené druhy) a je rajom pre skalolezcov.
Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradištnej.

 

SPIŠSKÉ PODHRADIE (55 km)

Spišské Podhradie bolo v 12. stor. predhradím Spišského hradu. V polovici 13. storočia sa  vyvinulo už na samostatné, od hradu nezávislé mesto.

Jeho história je však s ním úzko spätá. Mesto patrilo k Spoločenstvu spišských Sasov a už v 14. storočí bolo významným strediskom remesiel. Najstarší známy cech bol cech plátenníkov, ktorý vznikol v roku 1385. Roku 1412 sa mestečko dostalo do poľského zálohu.

Významnou stavebnou pamiatkou v meste je románsky Kostol narodenia Panny Márie s gotickými a neskôr klasicistickými prestavbami a s gotickým krídlovým oltárom z roku 1500. V meste sa nachádza renesančná radnica, renesančné a barokové remeselnícke a meštianske domy, kostol a kláštor milosrdných bratov a barokový mariánsky stĺp. V 18. storočí sa v meste začali usadzovať Židia, ktorí tu mali vlastnú školu i synagógu. Vzhľadom na to, že po 2. svetovej vojne sa do mesta nevrátila takmer žiadna židovská rodina, synagóga sa prestala používať a dnes ju mesto rekonštruuje s cieľom využiť ju na kultúrne účely.

V Spišskom Podhradí sa narodil Štefan Cisko  (1898 – 1980), učiteľ, historik a zakladateľ Vlastivednej izby. Spolu s kolegami učiteľmi a ďaľšími nadšencami založil vlastivedný krúžok. Zbierali a sústreďovali pamiatky, súvisiace s históriou Spišského Podhradia, hradu a Dreveníka do priestorov budovy evanjelickej fary na Palešovom námestí. Vlastivedná izba (prvé múzeum v Spišskom Podhradí) bola slávnostne otvorená 28. 5. 1967. Dnes je, bohužiaľ, budova múzea v dezolátnom stave a pamiatky sú rozkradnuté…

SPIŠSKÁ KAPITULA (54 km)

Toto malé cirkevné sídlo pozostáva zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií Spišského biskupstva. Už v 13. storočí bola Spišská Kapitula vyhlásená za „hodnoverné miesto“ (mala právo vydávať a overovať listiny  a vykonávať notárske a právne úkony).

V roku 1776 zriadila Mária Terézia v Spišskej Kapitule biskupstvo. V roku 1648 tu bolo založené jezuitské gymnázium, v roku 1815 seminár a v roku 1819 učiteľský ústav. V súčasnosti je sídlom Teologickej fakulty a Seminára biskupa J. Vojtaššáka. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou zapísanou do Zoznamu UNESCO.

Medzi početné historické pamiatky patrí Katedrála sv. Martina s dvoma vežami a Kaplnkou Zápoľských, Biskupská rezidencia či Hodinová veža.

Katedrála má mimoriadne cenný interiér – najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. V katedrále nájdeme najstaršiu známu románsku plastiku na Slovensku – Leo  albus. 

Na oboch strán jedinej ulice Spišskej Kapituly sa nachádzajú vlastné obydlia kanonikov, nazývané kanónie. V jednej z nich je zriadený Európsky dom. Slúži ako rekreačno-regeneračné centrum s možnosťami aktívneho oddychu a kultúrno-spoločenského vyžitia. Vo vínnej pivnici môžete ochutnať rôzne druhy vín a vynikajúce  bavorské pivo, ktoré u nás pred niekoľkými storočiami varili benediktínski mnísi. Súčasťou Európskeho domu je Kultúrna stodola, ktorá slúži na prezentáciu kultúrnych podujatí, folklórnych a dramatických vystúpení, aj na rôzne spoločenské stretnutia.  tel+ 421/905/539 926

Spišský Jeruzalem. V susedstve Spišskej Kapituly, na Pažici, bola v roku 2002  objavená pravdepodobne najstaršia kalvária na Slovensku. Za výstavbou údajne stáli jezuiti, ktorí v  17. storočí postavili komplex kaplniek a iných barokových stavieb, pripomínajúcich svojím rozložením v krajine takmer presne pôdorys historických pamätníkov v starobylom Jeruzaleme. Vybudovali hradby, kaplnky, Getsemanskú záhradu, Golgotu,  dokonca vysadili čierne borovice (ako cédre). Chystaná obnova Spišského Jeruzalema, ktorú by mali v budúcnosti doplniť aj cyklotrasy, určite zatraktívni región.  www.slovenskyraj.sk/vylety/spkapitula/spkapitula.html

SIVÁ BRADA (53 km)

Travertínová kopa nazývaná Sivá Brada predstavuje významný prírodný fenomén Spiša. Pod kopcom vyviera minerálny prameň. Voda v tomto prameni obsahuje látky, ktoré sa po vyvretí usádzajú na okraji jazierka ako biely pramenit a po stvrdnutí vytvárajú travertínový kopec. Na južnej strane travertínovej kopy boli vybudované malé kúpele, v minulosti využívané na liečenie ch

orôb tráviacej sústavy a látkovej premeny. V súčasnosti kúpele hľadajú investora pre svoju obnovu.  Práve pri tvorbe kúpeľného vrtu bol nájdený pretlakový prameň, z ktorého dnes prúdi voda v podobe gejzíru. V určitých časových intervaloch dosahuje výšku až troch metrov, inokedy buble na hladine jazierka, ktoré sa vytvorilo na severnej strane kopca, viditeľnej od cesty. Kopa je od roku 1979 prírodnou rezerváciou. Na jeho vrchole sa nachádza pútnická kaplnka z roku 1675.

Pešo sa môžete prejsť po zaujímavom turistickom chodníku, ktorý sa začína na Spišskom salaši a cez Sivú Bradu, Pažicu, Spišskú Kapitulu, Spišské Podhradie, Spišský hrad a travertínové kopy Sobotisko a Dreveník pokračuje až do obce Žehra. Celková dĺžka trasy je 14,5 km s 8 zastávkami.

SPIŠSKÝ ŠTVRTOK (29 km)

329Leží na križovatke hlavných ciest Spiša. V obci sa nachádzajú vzácne pamiatky, ktoré dokumentujú jej bohatú históriu. Je to Kostol sv. Ladislava, Kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov.

Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénami. Archeologický výskum tu odkryl praveké sídlisko ľudu s otomanskou kultúrou.

Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Spišský Štvrtok je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

 

BIJACOVCE (60 km)

330.1Najväčšou pamiatkou v obci je Čákiho kaštieľ umiestnený uprostred rovinatého parku. V jeho severnom tympanóne sa nachádzajú mechanické bijúce hodiny a v južnom erb rodu Čákiovcov. V roku  2002 bol neskorobarokový kaštieľ a jeho areál vyhlásený  za Národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti v priestoroch kaštieľa sídli Stredné odborné učilište lesnícke.

Rímskokatolícky farský Kostol všetkých svätých v Bijacovciach nebol postavený naraz.  Pôvodne bol románsky, ďalej  románsko-gotický, gotický a neskôr znova prestavaný a zbarokizovaný. Má vzácne nástenné maľby z obdobia okolo roku 1400. Ide o tzv. cyklus apoštolov (svätcov) a ladislavovskú legendu.

Kaplica svätých Kozmu a Damiána je postavená v bezprostrednej blízkosti kostola. Ide o najstarší architektonický objekt v obci a jeden z najstarších sakrálnych architektonických objektov na Spiši. Vznik kaplnky sa datuje do prvej polovice 13. storočia. Je označovaná za pôvodnú románsku rotundu.

Na území obce Bijacovce, v kaštieľnom areáli, sa nachádzajú štyri chránené stromy. Ich vek sa odhaduje na viac ako dvesto rokov.

Z Bijacoviec pochádza Andrej Bača – Bacsa Andor (1874 – 1933) – maliar a grafik.  Bača maľoval oficiálne portréty uhorskej šľachty a meštianstva, sakrálne diela, ale aj žánrové výjavy, pri ktorých sa inšpiroval dedinským prostredím. Okrem voľnej tvorby sa venoval pedagogickej činnosti na umeleckopriemyselnej škole ako profesor geometrie a ako asistent deskriptívnej geometrie na Vysokej škole technickej v Budapešti. V letných mesiacoch sa vracal do rodných Bijacoviec, kde si postavil ateliér.

 

BALDOVCE (52 km)

Obec Baldovce leží v Hornádskej kotline, na území historicky i prírodne veľmi zaujímavom. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1274. Patrila k dŕžavám neďalekého Spišského hradu. Názov obce bol odvodený od komesa Balda, ktorý tu pôsobil v 13. storočí.

Sakrálna dominanta – rímskokatolícky Kostol sv. Anny, vznikol na mieste pôvodného chrámu z roku 1761. V kostole sa uchováva pozlátená baroková monštrancia z 18. storočia. Okolie kostola zdobia majestátne staré lipy.

Baldovce zviditeľňujú sadrovo-železnaté minerálne pramene. Baldovská minerálka je vhodná pri niektorých chorobách tráviaceho traktu, obličkových, močových ciest a osteoporóze. Plní sa v modernom závode, ktorý spravuje akciová spoločnosť Minerálne vody. Do 20. storočia tu fungovali kúpele Bužňa.

V chotári obce sa nachádza chránená krajinná oblasť Hradská lúka. Vyznačuje sa močaristými pôdami a výskytom vzácnych druhov zvierat.         www.baldovce.ou.sk

SPIŠSKÝ HRHOV (47 km)

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243. Spišský Hrhov vznikol spojením slovenskej osady a osady nemeckých Sasov. Sídlil tu významný spišský kolonizačný rod Görgeyovcov. V roku 1885 sa obec stáva vlastníctvom grófa Vidora Csákyho. Ten zveľaďoval svoj majetok a v roku 1922 vybudoval prvý vodovod. O dva roky neskôr postavil strojovňu na výrobu jednosmerného elektrického prúdu, ktorý zaviedol v kaštieli aj v celej  obci.

Okrem remesiel spojených s pestovaním a spracovaním ľanu sa v spomínaných osadách vykonávala aj ďalšia remeselnícka činnosť spájaná zväčša s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom či chovom dobytka.

Na tradíciu nadviazala remeselná dielňa, ktorej hlavnou náplňou činnosti je okrem produkcie ľudovoumeleckých predmetov predvádzanie ich tradičnej výroby spojené s informáciami o výrobkoch a výrobných postupoch, ako aj histórii a súčasnosti toho ktorého remesla.

Medzi historické dominanty obce patrí katolícky ranogotický Kostol sv. Šimona a Júdu s renesančnou vežou, klenutý kamenný most pochádzajúci z prvej polovice 19. storočia a novobarokový kaštieľ s parkom.

V závere leta sa v Spišskom Hrhove pravidelne koná obľúbené kultúrne podujatie  Harhovské čuda a zabaviska.

Na svoje si prídu všetky vekové kategórie. Deti aj dospelí sa môžu tešiť na množstvo súťaží. Každý rok sa tu predstavujú predmety veľkých rozmerov, ktoré neskôr krášlia obec (lyžica, fajka, kosa, košeľa…). Celé podujatie sprevádzajú vystúpenia folklórnych súborov a moderných kapiel.      www.spis.eu.sk/spisskyhrhov

Keď sa spomenie mesto Levoča, každý si hneď predstaví historické mesto s mnohými historickými pamiatkami. Málokto však vie, že zaujímavé je aj okolie mesta. Na pešiu turistiku je tu vyznačených 78 km chodníkov, pre milovníkov cykloturistiky slúži 41 km trás.

Značené turistické chodníky na pešiu a cykloturistiku vás dovedú do najzaujímavejších kútov Levočských vrchov.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES (39 km)

Kultúrno-spoločenské, administratívne a hospodárske centrum Spiša.

Spišská Nová Ves je považovaná za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj.

Prvá písomná zmienka je z roku 1268. Mesto malo účasť v Spoločenstve spišských Sasov a bolo sídlom Provincie XVI spišských miest zálohovaných Poľsku. V 14. storočí vznikla v Spišskej Novej Vsi zvonolejárska dielňa. Založil ju Konrád Gaal a pod jeho vedením sa stala najúspešnejšou gotickou kovolejárskou dielňou nielen na Slovensku. Dodnes sa používajú jej zvukovo dokonalé zvony a tvarovo pestré krstiteľnice, ktoré majú už vyše pol tisícročia.

Mesto bolo centrom nielen remesiel, ale aj obchodu, priemyselnej výroby, baníctva a hutníctva. V chotári mesta bolo približne 10 baní. Na Spiši sa ťažili železné a medené rudy.

Najcharakteristickejším znakom pre Spišskú Novú Ves je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe.

Najznámejšie pamiatky:

Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený na prelome 13. a 14. storočia je dominantou spomínaného šošovkovitého námestia. Jeho neogotická kostolná veža z konca 19. storočia s výškou 87 metrov je najvyššou na Slovensku. Gotický portál na južnej strane kostola patrí k najkrajším na Spiši. Interiér kostola je bohatý na vzácne diela. Najcennejšia je skupina Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče a tabuľové maľby majstra Martina namaľované okolo roku 1490.

Oproti farskému kostolu na severnej strane námestia stojí Provinčný dom. Budova Provinčného domu bola od stredoveku mestskou radnicou, a to až do roku 1777, keď ju od mesta kúpila Provincia XVI spišských miest a zriadila v nej svoje administratívne sídlo. Najzaujímavejšou časťou budovy je predná fasáda, ktorej súčasťou je aj tzv. Levočská brána, vedúca na Levočskú ulicu. Fasádu zdobí rokoková štuková výzdoba šiestich kartuší znázorňujúcich vlastnosti, ktoré by mal mať mešťan.

V budove v súčasnosti sídli Múzeum Spiša so svojimi expozíciami.

Múzeum návštevníkom poskytuje geografické, geologické, paleontologické, botanické a zoologické charakteristiky celkov: Slovenský raj, Spišsko-gemerské rudohorie, Hornádska kotlina a Levočské vrchy, pričom v každej časti sú ukázané  špecifiká, zvláštnosti a jedinečnosti prírody predstavovaného územia.

Históriu regiónu prezentujú exponáty zbierkových fondov z archeológie a baníctva.   www.muzeumspisa.com

Za Levočskou bránou, jedinou zachovalou vstupnou bránou do mesta, sa nachádza Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie nazývaný Slovenský kostol alebo ľudovo Malý. Bol prestavaný v barokovom duchu z niekdajšej kaplnky pochádzajúcej približne zo 14. storočia.

Evanjelický kostol

Má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom slohu. Interiér je zdobený oltárnym obrazom Krista modliaceho sa na Olivovej hore z roku 1797 od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera a alabastrovým reliéfom znázorňujúcim rozhovor Krista so Samaritánkou pri studni.

Na chóre kostola sa dodnes nachádza cenná knižnica niekdajšieho evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi.

Galéria umelcov Spiša

Patrí medzi najmladšie zberateľské inštitúcie na Slovensku.

Sústreďuje sa na prezentáciu výtvarných diel umelcov z regiónu Spiša a okolia. Zbierkový fond sa počas dvadsiatich rokov činnosti galérie rozrástol na 1789 kusov výtvarných artefaktov z oblasti maľby, grafiky, ilustrácie, fotografie a sochárskej tvorby.

V troch blokoch výstavných priestorov sa počas roka vystrieda v priemere 20 až 25 výstav. V dvojročných intervaloch galéria organizuje Medzinárodné sochárske sympózium Spiš – Záhrada umenia a v spolupráci so Zemplínskym múzeom v Michalovciach a Baníckym múzeom v Rožňave Trienále maľby Spiš, Zemplín, Gemer, ktoré je reprezentatívnym podujatím v rámci Košického samosprávneho kraja.

Galéria sídli v historickej budove zo 16. storočia. Zaujímavá renesančná architektúra vytvára pre návštevníkov príťažlivé prostredie naplnené výtvarným umením.    www.gus.sk    tel: 0910 873 046

Reduta

Budova bývalého mestského hotela, kaviarne a divadla stojí na východnom konci námestia. Je to prekrásna secesná stavba so štyrmi nárožnými vežičkami a mohutným portálom zo severnej strany. Strecha je ukončená labuťou sediacou na lýre. Nad portálom v interiéri sú nástenné maľby od Jozefa Hanulu.

Dnes v budove pôsobí profesionálna scéna Spišského divadla a ochotnícky súbor Hviezdoslav, ktorý má za sebou už vyše 75-ročnú činnosť. V Redute sa nachádza sa  aj koncertná sieň, kaviareň, mestské kultúrne stredisko a sídlo TV Reduta. www.spisskedivadlo.sk, tel: +421 534 173 275

Ďalšiu stálu scénu má v Spišskej Novej Vsi Divadlo Kontra. Nachádza sa v klubových priestoroch Domu Matice slovenskej (Zimná ul. č. 68). tel: +421 907 908 986

Učiteľský ústav bol postavený v rokoch 1873 – 1874 pôvodne ako pseudoklasicistická budova. Sídlil tu vyše 80 rokov. Dnes je sídlom Gymnázia na Školskej ulici.

Na Letnej ulici, v dome č. 64, žila Albertína Štefániková, rod. Jurenková, matka generála Milana Rastislava Štefánika. Bývala tu od roku 1919 až do svojej smrti v roku 1928. Na dome je umiestnená pamätná tabuľa. V Spišskej Novej Vsi pôsobil aj mladší brat generála Štefánika, jeho sestra bývala v Spišských Vlachoch.

Gréckokatolícky chrám Premenenia Pána

Patrí k najmladším sakrálnym stavbám v Spišskej Novej Vsi. Začal sa stavať v roku 1991. Architektonicky je postavený tak, aby symbolicky zvýraznil niektoré tradičné byzantské prvky, hoci navonok pôsobí moderne. Veľmi pozoruhodná je sakrálna výzdoba interiéru. Tvorí ju trojstupňový ikonostas a novodobá impozantná mozaika podľa školy otca Marka Rupnika z Centro Aletti v Ríme, ktorého diela možno obdivovať v Lurdoch, Fatime či Vatikáne. Autorom jedinečnej spišskonovoveskej mozaiky z prírodných materiálov, ktorá sa nachádza v oltárnej časti a na chóre, je otec Kamil Dráb.

Socha Immaculaty

Stojí pred farským kostolom. Bola postavená v roku 1724. Je to najstaršia socha spomedzi sôch, ktoré boli postavené v ďalších 13 spišských mestách. Vyhotovil ju levočský kamenár Fridrich Horn.

Kostol Božieho milosrdenstva

Nachádza sa na sídlisku Západ 1. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38-metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru – zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je s výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov podľa autorov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole.

V priestore kostola je verejnosti je sprístupnená výstava časti darov, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách.

Zoologická záhrada

Najmladšia a najmenšia zoologická záhrada na Slovensku. Bola založená v roku 1989 a má rozlohu 8 hektárov. V súčasnosti v nej žije asi 70 druhov zvierat s celkovým počtom 250 jedincov. K najvzácnejším zvieratám zapísaným v tzv. Červenej knihe ohrozených zvierat patria leopard škvrnitý či tiger ussurijský.

Zoo je spestrená dvomi detskými ihriskami. Počas letnej sezóny  ponúka jazdu na koni, detský autodrom či trampolíny. V areáli sú aj stánky s občerstvením, zmrzlinou a suvenírmi. Zoo je otvorená od apríla do októbra.          www.zoosnv.sk, tel.: +421 53 44 626 31

Pravidelné podujatia v Spišskej Novej Vsi : Spišské výstavné trhy, Divadelná Spišská Nová Ves, Trh ľudových remesiel, Beh večerným mestom, Vianočné trhy.

Spišské trhy v Spišskej Novej Vsi majú vyše päťdesiatročnú tradíciu. Sú pokračovaním tradície usporadúvania výročných trhov na základe výsad udelených kráľom. Konajú sa v polovici júla na hlavnom námestí a v priľahlých bočných uličkách. Bohatá je účasť obchodníkov a najmä návštevníkov zo všetkých kútov Slovenska i zo zahraničia. Súčasťou podujatia je pestrý kultúrny a zábavný program s množstvom hudby a dobrej zábavy. Štvordňová akcia nachádza veľké sympatie aj u najmenších účastníkov trhov, pre ktorých sú lákadlom kolotoče od výmyslu sveta.

V tom istom čase sa v Spišskej Novej Vsi konajú aj chýrne Spišské výstavné trhy, najväčšie v celom spišskom a podtatranskom regióne, s ponukou výrobkov a služieb predovšetkým z oblasti stavebníctva, nábytkárstva, záhradníctva, bytového textilu a doplnkov. Ich súčasťou býva aj spišský autosalón.

Návštevníkmi vyhľadávané sú aj Dni mesta Spišská Nová Ves spojené s Trhom ľudových remesiel, ktoré sa konajú vždy v auguste. V decembri sa v meste koná tradičný Vianočný trh.

V Spišskej Novej Vsi nájdete krytú plaváreň, letné kúpalisko, športovú halu, zimný štadión, atletický a futbalový štadión, krytú strelnicu a prímestské športové letisko, na ktorom môžete absolvovať svoj prvý parašutistický alebo tandemový zoskok.

V blízkej obci Smižany sa nachádza Squash centrum a tenisový areál pod Blaumontom. Areál lyžiarskeho strediska Rittenberg je vzdialený od Spišskej Novej Vsi iba 2 km a je situovaný v mestskej časti Ferčekovce na okraji Národného parku Slovenský raj. Patrí medzi stredne náročné. Stredisko sa nachádza v nadmorskej výške od 512 do 607 m, má 3 lyžiarske vleky s kapacitou 1350 osôb/hod.     www.sqc.skwww.slovenske.cz/skirittenberg

V Dome Kultúry sídli Kino Baník a v meste sa nachádza Kino Mier.

KROMPACHY (64 km)

Krompachy boli od založenia baníckou obcou a spracúvali železo. Spočiatku boli majetkom Spišského hradu, neskôr sa stali slobodným banským kráľovským mestom.

Od roku 1574 boli v Krompachoch 3 huty, začiatkom 19. storočia železiareň,  vysoká pec. Neskôr, keď vznikla železiarska spoločnosť, pribúdali ďalšie prevádzky – hámor, valcovne, druhá vysoká pec, emailitka. V roku 1887 vznikol železiarsky priemyselný podnik s mnohými prevádzkami, pracovalo v ňom niekoľko tisíc ľudí. Na prelome 19. a 20. storočia dosiahla železiareň najväčší rozmach a bola najväčšou železiarňou nielen na Slovensku, ale aj v Uhorsku.

Krompachy sa stali jedným z centier revolučného robotníckeho hnutia na východnom Slovensku. Robotníci štrajkovali niekoľkokrát. Najznámejšou sa stala Krompašská vzbura v roku 1921, keď sa ženy robotníkov rozhodli protestovať proti ďalšiemu zníženiu prídelu múky. Pridali sa k nim aj muži. Výsledok: 4 robotníci mŕtvi, 15 zranených, 50 zatknutých, 300 robotníkov bez práce. Podnik nakoniec výrobu zastavil a v roku 1923 demontoval stroje.

V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.

Kultúrne pamiatky:

Krompachoch sa nachádza prízemný barokovo-klasicistický kaštieľ postavený v polovici 18. storočia. V súčasnosti je v ňom zriadený penzión. Penzión Piller Kaštieľ je novozrekonštruovaná historická budova v centre mestečka. Ponúka ubytovanie v historických izbách zariadených v rustikálnom štýle pre náročných klientov.

Medzi ďalšie významné pamiatky môžeme zaradiť klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu, evanjelický kostol, radnicu z roku 1763, starý Železiarsky hámor na Starej Maši, prvú vodnú elektráreň na východnom Slovensku či Pamätný dom Krompašskej vzbury.

Pre športovcov je v Krompachoch k dispozícii futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na ulici SNP a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa a IN-LINE park v areáli gymnázia.

Z mesta je možné podnikať okružné jazdy po širokom okolí s množstvom prírodných krás a historických pamiatok. V okolitých horách je sieť značkovaných turistických trás rôznej náročnosti, niektoré sú vhodné i na cykloturistiku. Pre milovníkov vodných športov môže byť lákavá priehrada Ružín, vzdialená len 13 km od mesta.            www.kupaliska.sk

Lyžiarsky areál Relax Center Plejsy sa nachádza v Slovenskom rudohorí, na severných svahoch Krompašského vrchu (1025 m). V areáli sa nachádzajú zjazdové a bežecké trate vhodné pre začiatočníkov, pokročilých aj náročných lyžiarov.

Na tratiach s prevýšením cez 450 m sa uskutočňujú už niekoľko rokov preteky Európskeho pohára mužov i žien v slalome a obrovskom slalome. V areáli strediska Relax Center Plejsy sa nachádza 8 vlekov a lanová dráha s celkovou prepravnou kapacitou 6200 osôb za hodinu. Lyžiarska sezóna sa začína v decembri a trvá do apríla. Celková dĺžka zjazdoviek je 10 km, z ktorých je 8 km umelo zasnežovaných. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku. V areáli sa nachádza parkovisko áut, občerstvenie, požičovňa lyžiarskeho výstroja a skiservis.         www.plejsy.com

 

SPIŠSKÉ VLACHY (56 km)

Spišské Vlachy vznikli na starej Veľkej gemerskej ceste, ktorá spájala Spiš s Gemerom  a Balkánom. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1243. Vtedy sa tu po tatárskom vpáde usadili kolonisti pochádzajúci pravdepodobne z Valónska. V 14. storočí patrili Spišské Vlachy do Spoločenstva spišských Sasov. Podobne ako viaceré spišské mestá  boli v poľskom zálohu. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v 16. až 18. storočí. V chotári mesta sa ťažila  medená ruda a pracovala tu medená huta.

Spišské Vlachy boli v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Na námestí sa nachádza radnica. Bola postavená v 15. storočí a časť stavby dnes slúži ako rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie. 

V blízkosti radnice stojí Mariánsky barokový stĺp, evanjelický kostol  a rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorého počiatky siahajú do polovice 13. storočia. K vzácnym pamiatkam v kostole patrí krucifix pochádzajúci z dielne Majstra Pavla a dvojdielna bronzová gotická krstiteľnica.
Neďaleko mesta sa nachádza rekreačná lokalita Zahura a Blatná so súkromnými chatami a rybníkmi.

V motokrosovom areáli Turlíky sa organizujú terénne motokrosové súťaže.

Mesto Spišské Vlachy má futbalové ihrisko, Rudoľovu záhradu s viacúčelovými ihriskami na futbal, hokej, tenis, ďalej posilňovňu a dve telocvične.

Medzi tradičné kultúrne podujatia usporadúvané mestom patria:

  • Vlašský trh, Country festival, Folklórne slávnosti,
  • Ľudové remeslá – ukážky tvorivosti ľudových umelcov, Výstava ručných prác,
  • Dychfest – regionálna súťaž dychových hudieb,
  • Rodeo a western riding – Blatná
  • Jazdecké preteky vo westernových drezúrnych súťažiach,
  • Motokros v oblasti Turlíky.

 

GALMUS (57 km)

Je vápencové krasové územie vo vzdialenosti približne 20 km na východ od okresného mesta Spišská Nová Ves. Táto horská oblasť nachádzajúca sa na území medzi menšími obcami Matejovce nad Hornádom, Olcnava, Poráč a Slovinky, ale aj mestami Krompachy či Spišské Vlachy je považovaná za jedinečné prírodné i kultúrne prostredie.

V rámci Galmusu medzi najväčšie zaujímavosti patria dve Národné prírodné rezervácie Červené skaly a Galmuská tisina. Svojou krásou a pokojom návštevníkov určite zaujmú aj iné prírodné zaujímavosti: vyhliadka Vysoký vrch, Poráčska dolina, Svätojánska dolina, Bielovodská dolina, Šikľavá skala, Vodopád na Kamennom potoku, jaskyňa Šarkanova diera, Biela skala či Slovinská skala. 

Turistická oblasť Galmus je dnes už pre svojich návštevníkov sprístupnená prostredníctvom  značených turistických trás. Pre peších turistov a cykloturistov ponúka možnosť kratších aj náročnejších trás. Poskytuje vynikajúce príležitosti aj pre nadšencov lyžiarskej turistiky. Turistické chodníky a cyklotrasy v okrese Spišská Nová Ves nájdete na stránke www.slovenskyraj.sk/chodniky/chodniky.html

Známou turistickou lokalitou na východe územia Galmus je obec Poráč s vybudovaným rekreačným areálom v Poráčskej doline a obľúbeným lyžiarskym areálom v lokalite Brodok.

Lyžiarska sezóna sa v stredisku Poráčska dolina začína v decembri a trvá do februára. Celková dĺžka zjazdoviek je 2,9 km, z nich 0,7 km je umelo zasnežovaných. V areáli strediska sa nachádzajú 2 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1700 osôb za hodinu a detský vlek. Na svoje si prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 25 km bežeckých tratí, z toho 5 km udržiavaných.       www.rs-poracskadolina.sk

V areáli strediska Poráč – Brodok sa nachádza sánkarská dráha, detský vlek a 3 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1300 osôb za hodinu. Má takisto vhodné podmienky pre bežeckých lyžiarov – 5 km udržiavaných tratí.   www.brodok.ecomp.sk

 

BETLANOVCE (39 km)

Betlanovce patria k najstarším stredovekým obciam na Spiši. Boli kopijníckou obcou. Ich povinnosťou bolo v prípade potreby postaviť ozbrojených kopijníkov do kráľovského vojska. Kopijnícke obce tvorili vlastný samosprávny orgán – Stolicu X spišských kopijníkov (tzv. malú župu). Betlanovce boli oficiálnym sídlom tejto župy do roku 1803.

Z Betlanoviec pochádzal významný rod Turzovcov. Obec je rodiskom akademického maliara a pedagóga Jozefa Majkuta. Bol známy predovšetkým ako maliar Slovenského raja. Časť jeho tvorby, môžeme nájsť v stálej expozícií Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Historické pamiatky a budovy:

Kostol sv. Kozmu a Damiána, najstarší renesančný kaštieľ na Spiši, barokový dom,  zemianska kúria a stoličný dom, ktorý bol vybudovaný pre potreby sídla Stolice X spišských kopijníkov.

V obci sa nachádza autokemping.

 

HRABUŠICE (34 km)

Obec ležiaca v rovinatej časti údolia Hornádu je vstupnou bránou do Slovenského raja. Archeologické náleziská v katastri obce pochádzajú sú už z laténskej doby. Najvzácnejšou pamiatkou je Kostol svätého Vavrinca, pôvodne románsky kostol z polovice 13.storočia so vzácnym gotickým krídlovým oltárom.

Marcelov hrad je zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia a začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali tábor bratrícke vojská. Po odchode bratríkov Levočania  hradby zničili.

Milovníci koní a jazdectva si prídu na svoje na Ranči U Trapera, Ranči Biela Voda či v jazdeckom klube Malý Majer, ktoré sa nachádzajú neďaleko Hrabušíc, v prekrásnom prostredí Slovenského raja.

Ubytovacie kapacity ponúka množstvo súkromných zariadení v obci, v osade Hrabušická Píla či na Podlesku (Rekreačné stredisko Košariská, Ranč Podlesok, chata Piecky, autokemping).  www.podlesok.com

LETANOVCE (32 km)

Obec sa nachádza v Hornádskej kotline v údolí riečky Brusník, severne od Slovenského raja. Našli sa tu pamiatky z eneolitu a halštadskej doby a taktiež sídlisko púchovskej kultúry. Najväčší symbol Letanoviec je rímskokatolícky kostol z 13. storočia. Zasvätený je všetkým svätým. Nachádza sa v ňom obraz Všechsvätých od Jozefa Hanulu a monštrancia od Sillassyho z druhej polovice 18. storočia.

 

SPIŠSKÉ  TOMÁŠOVCE (35 km)

Osídlenie chotára obce je archeologickými nálezmi doložené od kamennej doby. Tvoria ich rôzne kamenné nástroje a pozostatky hlinených nádob rozmanitých tvarov. Našli sa v Hadušovciach, Čertovej jaskyni aj priamo v dnešných Tomášovciach. Z bronzovej doby sú známe nálezy šperkov z bronzu, konkrétne náhrdelník, spona a ihlica.

Na území katastra obce bolo v 8. storočí vybudované významné hradisko. Takéto precízne opevnenie slovanského hradiska z predveľkomoravského obdobia na Slovensku nie je známe. Až do pol. 9. stor. bolo jediným správnym, kultúrnym a hospodárskym strediskom v Podtatranskej oblasti. Vpádom veľkomoravských vojsk na Spiš zaniklo.

Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela,  postavený okolo roku 1250. V Spišských Tomášovciach sa nachádza pozostatok Kúrie Tyba – sídla grófov Andrášiovcov, a za pamiatku bola vyhlásená aj  kováčska vyhňa, sýpka a tristoročné lipy pri cintoríne.

 

ŽEHRA (60 km)

Patrí k najstrašie osídleným obciam Spiša. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1245. Našlo sa tu bohaté archeologické nálezisko v lokalite Dreveníka, ktoré dokazuje, že táto oblasť bola osídlená už v bronzovej dobe. V obci sa nachádza kultúrna historická pamiatka Kostol sv. Ducha, postavený v prechodnom románsko-gotickom slohu. Je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najvzácnejšie pamiatky v kostole reprezentujú nástenné maľby.

V miestnej časti Žehry, v Hodkovciach, sa nachádza barokový kaštieľ s nádherným francúzskym parkom. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti.

Možnosť ubytovania a rôzne doplnkové služby v agroturistike ponúka Ranč F&A&H. Základnou náplňou činnosti ranča je chov, výcvik a tréning koní pre westernový štýl jazdenia.  Ranč obsahuje dve nekryté kolbiská, výbehy pre kone a ustajnenie pre sedem koní. V areáli ranča sa konajú aj westernové a rodeové preteky.      www.ranch-fah.sk

MARKUŠOVCE (46 km)

352

Obec Markušovce sa rozprestiera na brehu Hornádu. Medzi zaujímavé historické pamiatky patrí renesančný kaštieľ zo 17. storočia.

Kaštieľ dal postaviť František III. Máriáši  v roku 1643. Má obdĺžnikovú poschodovú budovu a na nárožiach štyri okrúhle bašty. V roku 1778 bol oproti kaštieľu dostavaný letohrádok zvaný Dardanely. Je to dvojpodlažný pavilón s bohatou štukovou dekoráciou s hudobnými námetmi od majstra Schwarza z Podolínca a s mytologickými motívmi maliara N. Sohra. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza múzeum nábytku a v letohrádku expozícia klávesových hudobných nástrojov.      www.muzeumspisa.com

V obci sa tiež nachádza čiastočne zachovalý Markušovský hrad a Kostol sv. Michala Archanjela.

Ojedinelý skalný útvar Markušovský hríb sa nachádza uprostred päťkilometrového chodníka medzi Matejovcami a Markušovcami asi 100 metrov od rieky Hornád na strmom svahu v lese.

 

MLYNKY (74 km)

Obec vytvorená z pôvodných baníckych osád Spišskej Novej Vsi: Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec a Sykavka, ležiacich v údolí Hnilca. V baniach v chotári osád sa dolovala medená a železná ruda. 

Začiatkom 19. storočia v Palcmanskej Maši podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci postavili vysokú pec a hámre. Významná baňa bola na Bielych Vodách. V obci až do roku 1963 pracoval samostatný banský závod. Roku 1966 sa banské podnikanie ukončilo. 

V súčasnosti z Mlynkov vyrástlo najvýznamnejšie stredisko zimných športov v Slovenskom raji. Pozostáva z troch lyžiarskych stredísk – Gugeľ, Dedinky a Biele Vody. Na severných svahoch Kruhovej sa nachádza Gugeľ, v doline Bielych vôd stredisko Biele Vody a v dedine Mlynky sa nachádza lyžiarske stredisko Dedinky. Komplex SKI Mlynky ponúka množstvo príležitostí na zimné športy – 9 zjazdových tratí, 7 vlekov, 1 lanovka či 35 km bežkárskych tratí. Návštevníci majú k dispozíciií komplex služieb, od požičiavania lyžiarskeho výstroja až po služby stravovania a ubytovania.      www.skimlynky.sk

V osade Biele Vody pôsobil v rokoch 1931 až 1933 ako učiteľ Ján Nálepka (pamätná tabuľa na budove bývalej školy). Sú po ňom pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

V blízkosti obce Mlynky sa nachádzajú svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, priehrada Palcmanská Maša, Zejmarská roklina. Touto jedinou sprístupnenou roklinou v južnej časti Slovenského raja sa dostanete na rozľahlú planinu Geravy. Vyznačuje sa lesíkmi, horskými lúkami a povrchovými krasovými útvarmi. Na Geravy sa bolo možné dostať aj z obce Dedinky sedačkovou lanovkou. Trasa lanovky bola dlhá 2000 m a  považovaná za jednu z najkrajších lanoviek na Slovensku. Dnes už nie je v prevádzke.

Pri okružnej ceste po okolí  je možné obdivovať pôsobivé rieky Hornád a Hnilec, potoky Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok, rokliny s vodopádmi či jaskyne.

Náučný chodník v Dobšinskej Maši má šesť informačných panelov. Informujú o histórii a súčasnosti okolitých lesov, poľovníctve, lesníctve a ochrane lesov, o južnej časti Národného parku Slovenský raj, vodnej nádrži Palcmanská Maša a taktiež o baníckej a hutníckej histórii tohto kraja. Jednými z mála zachovaných nemých svedkov bohatej baníckej histórie v Mlynkoch sú: železobetónová konštrukcia ťažnej veže Šachty Leopold, banícka zvonička či typické banícke domy.      www.dedinky.eu

Jazdu na koni ponúkajú ranče v Stratenej, v Dedinkách, Dobšinskej Maši či horskom hoteli Geravy.     www.geravy.com

HNILEC (59 km)

Obec sa rozprestiera v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Hnilec, pod masívom Babinej, Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Vznikla po roku 1290 a bola pôvodne baníckou obcou. Nachádza sa tu barokový kaštieľ a katolícky Kostol Panny Márie, pamätné tabule Štefana Mišíka, kňaza, historika a etnografa.

HNILČÍK (55 km)

Rázovitá obec v pomerne úzkom údolí Železného potoka. Jej obyvatelia boli pôvodne baníci a drevorubači.

Prvá zmienka o obci je z roku 1315. K historickým pamiatkam patrí katolícky Kostol sv. Kríža, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého a pomník obetiam vojenského nešťastia  (v sedle Grajnár došlo k zrážke dvoch stíhačiek MiG-29, jeden z pilotov zahynul).  Medzi chránené historické pamiatky patrí aj päť Hnilčíckych zvonov, ktoré sú cennými dokladmi miestnej histórie.

Obec pozostáva z viacerých osád (Ráztoky, Bindt, Hnilčík). Charakter obce sa postupne mení na rekreačný s bohatou ponukou ubytovacích možností.

V okolí strediska Mraznica sa nachádza množstvo cykloturistických trás a komplex zariadení na zimné športy: lyžiarske vleky, zjazdové trate, bežecké trate, ktoré sú v súčastnosti v rekonštrukcii.     www.scm.sk