Slovenská Ves

Slovenská Ves patrí do regiónu Horný Spiš. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 650 metrov a má vyše 1800 obyvateľov.
Prvá písomná zmienka o obci je datovaná do roku 1311. Údaj o obci hovorí, že Slovenská Ves podporí kartuziánov v Slovenskom raji pomerne vysokou sumou. Z toho vyplýva, že už v tých časoch bola pravdepodobne bohatou obcou.

Slovenská Ves vznikla na území, ktoré dostali darom Görgeyovci. Tak sa rod Görgey zo Spišského Hrhova dostal na Severný Spiš a dlho ostal hlavným zemepánskym rodom v Slovenskej Vsi. Görgeyovcom patrila značná časť severného Spiša, medziiným aj Plavečský hrad. Kráľ Ondrej III. im ho však odňal a ako náhradu pridelil obec Švábovce. Odvtedy sa táto vetva Görgeyovcov začala nazývať Šváby, Švábovský. Slovenská Ves patrila práve týmto Švábyovcom.

Švábyovci zo Slovenskej Vsi založili niekoľko obcí. Jedna z nich sa nachádzala v súčasnom katasri obce, v lokalite Landi – Schewerberg. V dokumentoch z 15. storočia sa uvádza ako obec, osada neskôr majer. Pri archeologickom prieskume chotára obce archeológovia vykopali základy stredovekých budov zaniknutej dediny.

V obci nájdete: Poštu s Poštovou bankou, zdravotné stredisko, autoservis, predajne potravín a drobného tovaru a  pohostinstva.

 

Historické pamiatky:

Rímskokatolícky kostol Očisťovania Panny Márie

Bol postavený v druhej polovici 14. storočia. Hodnotný je najmä interiér kostola, kde súčasťou hlavného oltára je vzácna neskorogotická socha Madony z roku 1510. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Cenné sú aj sochy sv. Štefana Prvomučeníka a diakona (dnes sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérii) a skupina Umučenia umiestnená pri bočnej kaplnke, ktorá pôvodne stála na brvne vo víťaznom oblúku. Kostol počas svojej existencie striedavo patril katolíkom aj evanjelikom.

Evanjelický kostol

Súčasný evanjelický kostol pochádza z rokov 1906 – 1908. Postavený bol v pseudogotickom slohu podľa návrhu staviteľa a podnikateľa Józsefa Mitru z Košíc. Stojí na pozemku, ktorý cirkvi daroval tunajší zemepám Matej Badány. Základinu pre tento kostol a pre školu poskytol ďalší zemepán Juraj Doloviczény.

 

Cholerník

Slovenskú Ves postihlo v minulosti viacero smutných udalostí. Patrili k nim požiare, povodne a cholera. V cholerových epidémiách v rokoch 1710 – 1873 zomrelo asi 550 obyvateľov obce. Boli pochovávaní v lokalite Cholerník (Kolerník ), ktorá sa nachádza pri poľnej ceste spájajúcej Slovenskú Ves a Vojňany.  Na pamiatku obetiam moru bol na miestnom cintoríne postavený malý pomník.

Židovský cintorín

K cintorínom starých čias patrí aj židovský cintorín. Schátraný, krovinami a stromami zarastený židovský cintorín sa dočkal opravy. Obec realizuje projekt jeho obnovy. Po ukončení projektu by malo územie cintorína a jeho okolia slúžiť ako oddychová zóna. Je odtiaľ veľmi pekný výhľad na panorámu Vysokých Tatier a Spišskej Magury.

 

Drevený pamätník

Drevený altánok v areáli cintorína nesie mená rodákov padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Pietne miesto skrášľujú aj originálne lavičky. Každá z nich je iná a každá je venovaná konkrétnej židovskej rodine, ktorá bola obeťou holokaustu.

 

Výskyt bobra

V katastri obce Slovenská Ves sa  nachádzajú  dve lokality s výskytom bobra. Jeho veľké a obdivuhodné stavby úspešne pretvárajú povodia potokov.

 

 

Chránená príroda

Lokalita Lúka Kúty sa  nachádza v dolnej časti toku Slovenského potoka, východne od družstva. Biotop je charakterizovaný ako vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa vyskytujú čiastočne chránené, chránené a ohrozené druhy rastlín. Môžeme tu nájsť napríklad vzácny a ohrozený kruštík močiarny (Epipactis palustris).

 

Minerálne pramene

Severne od obce vyviera osem zaevidovaných  prameňov minerálnych vôd. Pramene v tesnej blízkosti židovského cintorína mali veľmi silné sírovodíkové výpary. V obecnej matrike je záznam z roku 1922, že pri jednom z nich zomrel následkom otrávenia uhličitanom človek. Preto bol tento nebezpečný. Murovaný prameň zasypaný.

 

Lýžovanie

V zimnej sezóne ponúka obec svojim návštevníkom vlek v stredisku SKI CENTRUM ĽANDY. Má dĺžku 400 metrov, prevýšenie 120 metrov a kapacitu 300 osôb za hodinu. Svah lyžiarskeho vleku nie je strmý, takže je vyhľadávaný najmä rodinami s deťmi. Je tiež vhodný pre rekreačných lyžiarov a školské lyžiarske výcviky.

 

Paraglajding

V blízkom okolí Slovenskej Vsi sa nachádzajú lokality vhodné na paraglajding.  www.paragliding1.szm.com/tereny.htm

Pálenica

(nad obcou Lendak) je ideálnym letovým terénom pre začínajúcich  aj skúsených paraglajdistov (príp. rogalistov). Vrchol kopca sa nachádza vo výške 1175 m n. m. a štart je  z výšky približne 860 m n. m., pričom prevýšenie štart – pristátie je 100 m.

Vojnianska hora

Je samostatne stojaci pahorok, ktorého vrchol dosahuje výšku 930 m n. m. Nadmorská výška štartovísk je asi 880 m a ich prevýšenia sa pohybujú od 120 do 240 m n.m. Vojnianska hora poskytuje veľmi dobré podmienky na lietanie v termike, ale aj na svahovanie. Je to vhodné miesto pre všetkých, aj začínajúcich pilotov. Štartuje sa z troch štartovísk, ktoré sú orientované na juhovýchod, juhozápad a severozápad.